Dlhodobo sledujem správanie ľudí, všimol som si, že niektorí z nich sa považujú za lepších a inteligentnejších ako ich okolie a navyše o tom veľmi často hovoria aj sami, ale „kým sa nepochváliš, nikto nebude pochváľ sa. “ Začal som premýšľať - je to nadmerné sebavedomie alebo komplex človeka.
Prečo si ľudia začnú pochvaľovať? Vo väčšine prípadov ide o „hviezdnu horúčku“. Keď už sú na hore Olymp, začnú sa pozerať z vtáčej perspektívy dolu a ľudia pod nimi sa zdajú byť hmyzom, ktorý nikto nepočuje ani nevidí. Milujú takí ľudia iba samých seba a nikoho názory a myšlienky ich nezaujímajú? Prečo potom žiť na tejto zemi, ak sa cítite ako kráľ? Myslím si, že takíto ľudia nereprezentujú nič zo seba a práve touto metódou sa snažia vyvýšiť. Vždy si nájdu dôvod, prečo im hľadať chybu, hlavné je pre nich dokázať vám, že sú oveľa významnejšie a inteligentnejšie ako vy sami. Takíto ľudia sú pre spoločnosť veľmi nebezpeční a je potrebné ich nejako zaviesť. Musíte si však pamätať, že máte svoju hlavu a svoje vlastné myšlienky, takže sa nemusíte nechať takýmito ľuďmi nechať vládnuť. Ak to dovolíte vykonať, budete v ich hre malým pešiakom. Tí ľudia, ktorí vám radia, aby ste boli silnou a silnou vôľou, gramotní a dobre prečítaní, oni sami, prirodzene, neprišli tak ďaleko k tomu, čo vás učia.
Myslím si, že najchytrejší ľudia samozrejme nie sú tí, ktorí vedia úplne všetko, a dokážu tiež prerozprávať celú veľkú sovietsku encyklopédiu, ale tí, ktorí veľa myslia a myslia. Povedzme, že človek má brilantnú myseľ a je schopný vyriešiť veľmi zložité úlohy, ktoré sú mu pridelené. Ak sú to fyzikálne alebo matematické problémy, musíte na to poznať všetky základné vzorce. Preto musíte svoju myseľ používať opatrne, inak môžete trpieť nedostatkom mysle alebo to môže viesť k problémom veľkej mysle.
Chcem tiež povedať, že ak sa človek postaví nad ostatných, nielenže ostatných urazí, alebo jednoducho otravuje, ale sám sa môže dostať do problémov, ak si myslí, že by mohol v každej situácii prekonať každého a že jeho plán sa stal najuniverzálnejším a geniálny atď. A nie je úplne známe, k čomu to môže viesť - všetko bude závisieť od kontextu.
A na záver chcem povedať, že takíto ľudia si myslia, že na Zemi nie sú múdrejší. Všetko sú to však iba ich myšlienky a nezaujíma ich, čo si o nich myslia ostatní. A začína ma to ešte viac rozčuľovať, keď tieto „chytré“ tvory začnú pociťovať voči nám, „bláznom“ akúsi zľutovanie a zaviažu sa komukoľvek absolútne zbytočne radiť.
Čas čítania: 3 minúty
Preceňovaná sebaúcta je preceňovaním vlastného potenciálu jednotlivcom. Takáto sebaúcta môže odhaliť pozitívne aj negatívne účinky. Pozitívny vplyv sa vyjadruje v dôvere subjektu. Medzi negatívne vplyvy patrí zvýšený egoizmus, nerešpektovanie pohľadu alebo názoru druhých, preceňovanie vlastných síl.
Neadekvátne precenená sebaúcta v prípade neúspechu a neúspechu môže človeka často uvrhnúť do priepasti depresívneho stavu. Preto bez ohľadu na to, aký prínos môže mať nadhodnotená sebaúcta človeka, je stále lepšie pokúsiť sa ju udržať pod kontrolou.
Známky vysokej sebaúcty
Nadhodnotená sebaúcta človeka je v porovnaní s podceňovanou sebaúctou monotónnejšia. V prvom rade sa takýto človek stavia nad ostatných, považuje sa za svietidlo a všetci ostatní sú ho nedôstojní. Samotný človek sa však nie vždy stavia nad ostatných, často ho ľudia sami povýšia, ale nie je schopný adekvátne súvisieť s takýmto hodnotením seba samého a zmocňuje sa ho pýcha. Navyše sa ho môže držať tak silno, že aj keď je okamih slávy pozadu, hrdosť v ňom zostáva.
Neadekvátne vysoká sebaúcta a jej znaky:
- človek si je vždy istý svojou vlastnou správnosťou, a to aj pri existencii konštruktívnych argumentov a argumentov v prospech opačného uhla pohľadu;
- v akejkoľvek konfliktnej situácii alebo v spore si jednotlivec je istý, že by mu mala zostať posledná fráza a je mu jedno, aká bude táto fráza;
- úplne popiera existenciu opačného názoru, dokonca odmieta možnosť, že každý má právo na svoje vlastné hľadisko. Ak napriek tomu s takýmto vyhlásením súhlasí, bude si istý „nesprávnym“ pohľadom partnera, odlišným od jeho;
- subjekt si je istý, že ak mu niečo nevyjde, nie je v tejto situácii vinný, ale okolitá spoločnosť alebo prevládajúce okolnosti;
- nevie, ako má požiadať o odpustenie a ospravedlniť sa;
- jednotlivec neustále súťaží s kolegami a priateľmi, vždy chce byť lepší ako ostatní;
- neustále vyjadruje svoj vlastný názor alebo zásadové polohy, aj keď jeho názor nie je pre nikoho zaujímavý a nikto ho nežiada o vyjadrenie;
- v akejkoľvek diskusii človek veľmi často používa zámeno „ja“;
- akúkoľvek kritiku, ktorá je na neho namierená, vníma ako prejav neúcty k jeho osobe a vo všetkých ohľadoch dáva najavo, že je absolútne ľahostajný k názorom ostatných na neho;
- je pre neho dôležité, aby bol vždy dokonalý a nikdy neurobil chyby a chyby;
- akékoľvek zlyhanie alebo neúspech ho môžu na dlhú dobu vyradiť z pracovného rytmu, začína sa cítiť depresívne a podráždene, keď nemôže niečo urobiť alebo dosiahnuť zamýšľaný výsledok;
- dáva prednosť iba prípadom, v ktorých je dosiahnutie výsledkov spojené s ťažkosťami, pričom často ani len nezohľadňuje možné riziká;
- jednotlivec sa bojí zdať ostatným slabý, bezbranný alebo neistý;
- vždy uprednostňuje svoje záujmy a záľuby;
- jedinec podlieha nadmernému sebectvu;
- má sklon učiť ľudí okolo života, počnúc každou maličkosťou, napríklad ako správne smažiť zemiaky, a končiac napríklad globálnejšími, ako zarobiť peniaze;
- pri rozhovoroch miluje viac rozprávanie ako počúvanie, takže neustále vyrušuje;
- jeho tón rozhovoru sa vyznačuje aroganciou a akékoľvek žiadosti pripomínajú skôr príkazy;
- snaží sa byť vo všetkom prvý a najlepší, a ak to nevyjde, môže spadnúť.
Ľudia s vysokou sebaúctou
Charakteristikou nadhodnotenej sebaúcty je, že ľudia trpiaci takouto „chorobou“ majú skreslenú, smerom k nadhodnoteniu, predstavu o svojej vlastnej osobe. Oni spravidla niekde v hĺbke duše cítia samotu a nespokojnosť sami so sebou. S okolitou spoločnosťou majú často dosť ťažké vzťahy, pretože túžba vidieť lepšie ako v skutočnosti vedie k arogantnému, arogantnému a vzdorovitému správaniu. Niekedy sú ich činy a skutky až agresívne.
Jednotlivci s vysokou sebaúctou si veľmi radi pochvaľujú, v rozhovore sa neustále snažia zdôrazniť svoje vlastné zásluhy a o neznámych si môžu dovoliť nesúhlasné a neúctivé výroky. Týmto spôsobom sa presadzujú na úkor ľudí okolo seba a snažia sa celému vesmíru dokázať, že majú vždy pravdu. Takíto ľudia sa považujú za najlepších a iní sú na tom oveľa horšie ako oni.
Subjekty s nadhodnotenou sebaúctou bolestivo reagujú na každú, dokonca neškodnú kritiku. Niekedy to môžu dokonca vnímať agresívne. Zvláštnosť interakcie s takýmito ľuďmi obsahuje požiadavku z ich strany, aby ostatní neustále uznávali ich nadradenosť.
Nafúknutá sebaúcta príčiny
Častejšie dochádza k neprimeranému hodnoteniu smerom k nadhodnoteniu z dôvodu nesprávnej rodinnej výchovy. U subjektu, ktorý bol jedným dieťaťom v rodine alebo prvorodeným (menej často), sa často vytvára nedostatočná sebaúcta. Od raného detstva sa dieťa cíti ako stred pozornosti a hlavná osoba v dome. Koniec koncov, všetky záujmy členov rodiny podliehajú jeho túžbam. Rodičia s láskou na tvári vnímajú jeho činy. Doprajú dieťaťu všetko a u neho sa rozvinie skreslené vnímanie jeho vlastného „ja“ a predstavy o jeho zvláštnom mieste na svete. Začína si myslieť, že zemeguľa sa krúti okolo neho.
Preceňovaná sebaúcta dievčaťa často závisí od okolností spojených s ich nútenou existenciou v drsnom mužskom svete a bojom o ich osobné miesto v spoločnosti so šovinistami v nohaviciach. Každý sa predsa usiluje ukázať žene, kam patrí. Okrem toho je preceňovaná sebaúcta dievčaťa často spojená s vonkajšou príťažlivosťou jej tváre a stavby tela.
Muž s vysokou sebaúctou si predstavuje seba samého ako stredový objekt vesmíru. Preto mu sú ľahostajné záujmy ostatných a nebude poslúchať rozsudky „šedej masy“. Napokon, takto vidí ďalších ľudí. Mužská neadekvátna sebaúcta je charakterizovaná neprimeranou dôverou v jeho subjektívnu správnosť, a to aj v prípade dokázaných opakov. Podobných mužov možno stále pomenovať.
Podľa štatistík je žena s nadhodnotenou sebaúctou oveľa menej častá ako muž s nadhodnotenou sebaúctou.
Vysoká a nízka sebaúcta
Sebaúcta je vnútorná reprezentácia subjektu o sebe, jeho vlastnom potenciáli, jeho sociálnej úlohe a životných pozíciách. Určuje tiež postoj k spoločnosti a svetu všeobecne. Sebaúcta má tri stránky. Takže napríklad láska k ľuďom začína láskou k sebe samému a môže sa skončiť na strane, kde už láska prechádza do nízkej sebaúcty.
Hornou hranicou sebahodnotenia je nadhodnotená sebaúcta, v dôsledku čoho jedinec nesprávne vníma svoju osobnosť. Nevidí sám seba prítomného, \u200b\u200bale vykonštruovaný obraz. Takýto jedinec nesprávne vníma okolitú realitu a svoje miesto vo svete, idealizuje svoje externé údaje a vnútorný potenciál. Považuje sa za múdrejších a príčetnejších, oveľa krajších ako okolie a úspešnejších ako všetci ostatní.
Subjekt s neadekvátnou sebaúctou vždy vie a je schopný robiť všetko lepšie ako ostatní, pozná odpovede na akékoľvek otázky. Vysoká sebaúcta a jej dôvody môžu byť rôzne, napríklad človek sa snaží dosiahnuť veľa, stať sa úspešným bankárom alebo slávnym športovcom. Preto pokračuje v dosahovaní svojho cieľa, nevšímajúc si ani priateľov, ani príbuzných. Jeho vlastná individualita sa pre neho stáva akýmsi kultom a svoje okolie považuje za šedú masu. Avšak často za vysokou sebaúctou sa môže skrývať neistota vo vlastnom potenciáli a silných stránkach. Niekedy je preceňovaná sebaúcta iba akousi ochranou pred vonkajším svetom.
Vysoká sebaúcta - čo robiť? Najprv by ste sa mali pokúsiť rozpoznať jedinečnosť každého jednotlivca. Každý má právo na svoje vlastné hľadisko, ktoré môže byť správne, a to aj napriek tomu, že sa nezhoduje s tým vašim. Ďalej uvádzame niekoľko pravidiel, ktoré slúžia na zvýšenie vašej sebaúcty.
Snažte sa rečníka počas konverzácie nielen počúvať, ale aj počuť. Nezastávajte mylný názor, že ostatní môžu rozprávať iba hlúposti. Verte, že v mnohých oblastiach rozumejú oveľa lepšie ako vy. Človek predsa nemôže byť odborníkom na všetko. Dovoľte si robiť chyby a hrubé chyby, pretože vám pomôžu iba získať skúsenosti.
Nesnažte sa niekomu niečo dokazovať, každý človek je krásny svojou individualitou. Preto sa neustále netrápte svojimi najlepšími vlastnosťami. Nerobte depresiu, ak nemôžete dosiahnuť požadovaný výsledok, je lepšie analyzovať situáciu z hľadiska, prečo sa to stalo, čo ste urobili zle, aký je dôvod neúspechu. Pochopte, že ak vám niečo nevyšlo, tak to bola vaša chyba, a nie chyba okolitej spoločnosti alebo okolností.
Považujte za axiomatické, že každý má chyby, a pokúste sa prijať, že ani vy nie ste dokonalí a že máte negatívne vlastnosti. Lepšie je pracovať na odstránení chýb, ako zatvárať oči. A preto sa naučte adekvátnej sebakritike.
Nízka sebaúcta sa prejavuje negatívnym postojom jednotlivca k sebe samému. Takíto jedinci majú tendenciu znižovať svoje vlastné úspechy, dôstojnosť a pozitívne vlastnosti. Dôvody nízkej sebaúcty môžu byť rôzne. Napríklad sebaúcta sa môže znížiť v dôsledku negatívnych návrhov spoločnosti alebo autohypnózy. Dôvody môžu tiež pochádzať z detstva v dôsledku nesprávneho rodičovstva, keď dospelí neustále rozprávali dieťaťu, že je zlé, alebo ho porovnávajú s inými deťmi, ktoré nie sú v jeho prospech.
Nafúknutá sebaúcta u dieťaťa
Ak je sebaúcta osobnosti dieťaťa nadhodnotená a všimne si na sebe iba pozitívne vlastnosti, je nepravdepodobné, že v budúcnosti bude pre neho ľahké budovať vzťahy s ostatnými deťmi, nachádzať s nimi riešenia problémov a dospieť k konsenzus. Takéto deti sú konfliktnejšie ako ich rovesníčky a častejšie sa „vzdávajú“, keď nedosahujú stanovené výsledky alebo ciele, ktoré zodpovedajú ich predstavám o sebe.
Charakteristikou preceňovanej sebaúcty dieťaťa je jeho precenenie samého seba. Často sa stáva, že rodičia alebo iní významní príbuzní majú tendenciu preceňovať úspechy dieťaťa, pričom neúnavne obdivujú akékoľvek jeho činy, inteligenciu, vynaliezavosť. To vedie k vzniku problému socializácie a intrapersonálneho konfliktu, keď sa dieťa ocitne v prostredí svojich rovesníkov, kde sa transformuje z „veľmi-veľmi“ na „jedného zo skupiny“, kde sa ukazuje, že jeho schopnosti nie sú také vynikajúce, ale rovnaké ako schopnosti ostatných, alebo ešte horšie, čo je pre dieťa ešte ťažšie. V takom prípade sa nadhodnotená sebaúcta môže prudko podceniť a spôsobiť dieťaťu psychickú traumu. Závažnosť úrazu bude závisieť od veku, v ktorom sa dieťa preň zlúčilo do cudzieho prostredia - čím je staršie, tým viac bude prežívať intrapersonálne konflikty.
V súvislosti s neadekvátne vysokou sebaúctou si dieťa vytvára nesprávne vnímanie samého seba, idealizovaný obraz svojho „ja“, svojho vlastného potenciálu a hodnoty pre okolitú spoločnosť. Takéto dieťa emočne odmieta všetko, čo by mohlo narušiť jeho sebaobraz. Vďaka tomu je vnímanie reality skreslené a postoj k nej sa transformuje na neadekvátny, vnímaný iba na úrovni emócií. Pre deti s vysokou sebaúctou sú charakteristické komunikačné ťažkosti.
Dieťa má vysokú sebaúctu - čo robiť? Obrovskú úlohu pri formovaní sebavedomia detí zohráva zaujatý prístup rodičov, ich súhlas a pochvala, povzbudenie a podpora. To všetko stimuluje činnosť dieťaťa, jeho kognitívne procesy a formuje morálku dieťaťa. Pochvala však musí byť tiež správna. Existuje niekoľko všeobecných pravidiel, keď by ste svoje dieťa nemali chváliť. Ak dieťa pomocou svojej vlastnej práce - fyzickej, duševnej alebo duchovnej, niečo nedosiahlo, nie je potrebné ho chváliť. Krása dieťaťa tiež nepodlieha schváleniu. Napokon to nebol on sám, kto to dosiahol, príroda odmeňuje deti duševnou alebo vonkajšou krásou. V žiadnom prípade nie je vhodné chváliť jeho hračky, oblečenie alebo náhodné nálezy. Pocit zľutovania alebo túžba páčiť sa tiež nie sú dobrými dôvodmi na pochvalu. Pamätajte, že prílišné chválenie sa môže vypomstiť.
Neustále schvaľovanie všetkého, čo dieťa robí alebo nerobí, vedie u neho k vytvoreniu neadekvátnej sebaúcty, čo následne negatívne ovplyvní proces jeho socializácie a medziľudskej interakcie.
Hovorca lekárskeho a psychologického centra „PsychoMed“
„Bláznovstvo a múdrosť sa dajú ľahko pochopiť ako nákazlivé choroby,“ varoval Shakespeare. Preto je potrebné ľudí vo vašom okolí vyberať opatrne. Ako však pochopiť, kto je skutočne pred vami: inteligentný človek alebo hlupák? Psychológovia pomenúvajú 10 znakov človeka s vysokými intelektuálnymi schopnosťami. Pri stretnutí ich vyhľadajte vo svojom partnerovi!
1. Nehodnoťte nič bez kontextu
Inteligentný človek sa nehrnie do záverov a hodnotení, kým neanalyzuje všetky okolnosti a podrobnosti. Málokedy kritizuje a odsudzuje.
Hlúpy človek ľahko vydáva hodnotenie ostatným a javom, bez toho, aby sa ponoril do okolností. Navyše sa mu zdá, že je lepší ako predmet svojej kritiky.
2. Ľahko priznajte svoje chyby
Hlavným cieľom inteligentného človeka je nájsť pravdu a nie vždy mať pravdu. Dokonale chápe, že sa môže mýliť, pretože nič na tomto svete nie je dokonalé. Hlupáci si nepripúšťajú svoje vlastné chyby.
3. Správajte sa pokojne
Hádka s partnerom, dlhá zápcha alebo náhle zrušenie letu na letisku je niečo, čo môže každého nasrať. Výskum však ukázal, že inteligentní ľudia sú pokojnejší ako ľudia s nízkym IQ.
Roky výskumu vedcov z Michiganskej univerzity dokazujú, že medzi agresívnym správaním a nízkou inteligenciou stále existuje súvislosť.
4. Nepovažujte sa za lepších ako ostatní
Hlupáci si myslia, že sú lepší ako ostatní. Podľa štúdie publikovanej v časopise Psychological Science sú menej inteligentní jedinci pravdepodobnejšie homofóbni a rasistickí. Urážajú ostatných, aby vyzerali dobre na svojom pozadí.
Chytrí ľudia sa neporovnávajú s ostatnými. Vždy sa tešia z úspechu ostatných a často sú pripravení pomôcť.
5. Častejšie sa vcítite do ostatných
Ľudia s nízkym IQ sú často sebeckí. Sú ľahostajní k pocitom a potrebám iných ľudí. Je to preto, že sa nemôžu vžiť do kože toho druhého a pochopiť ich myšlienkový smer.
6. Cíťte sa pohodlne sama
Inteligentný človek sa so svojimi myšlienkami nenudí sám. Často prichádzajú dôležité nápady práve vtedy, keď sme sami. Hlupáci sa tomu vyhýbajú po všetkých stránkach. Keď zostávajú vo vlastnej spoločnosti, musia dodržiavať svoju vlastnú prázdnotu. Preto, ak v okolí nie je nikto, potom správy a sociálne siete zachraňujú otrepaných ľudí.
7. Choďte spať neskoro a často „preusporiadajte“ zvuk budíka
Vedci z Japonska Kaya Perina a Satoshi Kanazawa sa domnievajú, že medzi „sovami“ sú inteligentnejší ľudia. Pri výskume v časopise Personality and Individual Differences identifikovali súvislosť medzi cirkadiánnym rytmom a vysokou inteligenciou. Tiež si všimnú, že ľudia, ktorí usporiadajú svoje alarmy, reagujú lepšie na potreby svojho tela.
8. Nebojí sa vyzerať hlúpo
Chytrí ľudia sa neboja vyzerať hlúpo a nechať si oddýchnuť. Blázni sa naopak zo všetkých síl snažia ukázať svoje intelektuálne schopnosti. Ochotne vás opravia. Stretli ste sa s takými?
9. Nebojím sa
Strach neovláda život inteligentného človeka. Ale blázon sa bojí všetkého: nebudem tam chodiť a ani nebudem, zrazu sa niečo stane. Človek vykonaním nejakej činnosti získa skúsenosti a ten, kto sedí doma a trasie sa, ten nikdy nepochopí zmysel života.
10. Viesť dialóg
Ak človek neustále rozpráva o sebe a je pre neho ťažké vložiť čo i len slovo, potom vedzte, že máte do činenia s hlupákom. Človek sa niekedy chce ozvať, ale nemalo by to byť natrvalo.
Nikto nemôže vždy konať inteligentne, ale stále to stojí za to vyskúšať.
Koľko máš zvykov?
Načítava ...