Vedci nie sú jednotní v tom, ktorá indická abeceda sa stala vzorom tibetského písania. Väčšina z nich nazýva písmo Nagari ako prototyp. Iní za takú považujú abecedu Lanzy alebo Vartuly. Nedávno sa vedci zhodli, že severná verzia indického písmena Gupta slúžila ako zdroj tibetskej abecedy. Všetky tieto systémy sa vracajú k staroindickému slabičnému písaniu Brahmi a zdá sa, že po mnohých krokoch k starodávnemu semitskému písaniu. Fonetické a samozrejme slabičné písmo, na rozdiel od hieroglyfických systémov, vytvorilo ľudstvo raz na jednom mieste a po mnoho tisícročí národy používali iba jeho odrody.
Tibetské písmo je slabičné. Skladá sa z tridsiatich znakov, označujúcich slabiky, pozostávajúcich zo spoluhlásky so samohláskou „a“. Ak je potrebné označiť inú samohlásku, nad alebo pod spoluhláskou sa umiestni ikona - háčik, vták alebo niečo podobné. Napríklad bez ikony to znamená "ba" a s ikonami - "boo", "bo" atď. Jedna slabika je oddelená od druhej bodkou. Tibetský jazyk je prevažne jednoslabičný, t.j. každé slovo pozostáva z jednej slabiky. Takže slabika „bod“ znamená „Tibet“.
Samozrejme, kombinácia tridsiatich spoluhlások na začiatku a konci slabiky a piatich samohlások nemôže vyčerpať celú slovnú zásobu tibetského jazyka. V písanom tibetskom jazyku sa používajú rôzne pripísané, vpísané podpisové znaky. V VII storočí. všetky boli zrejme vyslovené. Ale teraz, o trinásť storočí neskôr, nie. Pravda, v nárečiach Amdo a Kham, ktoré si zachovali archaické črty, sú niektoré z nich stále výrazné. Rozdiely medzi tibetským písmom, ktoré sa od 7. storočia zmenilo len málo, a skutočným fonetickým vzhľadom moderného jazyka sa tak stali obrovskými. Aby to bolo jasnejšie, píše sa niečo ako „bu-bu-bu“ a číta sa „la-la-la“. Zároveň v inej lokalite sa to isté „bu-bu-bu“ už číta ako „električka-električka“. Napríklad názov známeho kláštora sa píše „sa skya“ a na rôznych miestach sa vyslovuje „Sachzha“, „Sarcha“, „Sakya“; meno kráľa Khri srong Ide brtsan "a v rôznych dialektoch znie ako" Khrisrondetsan "," Tisondevtsan "," Trisongdetsen " atď.
Je to dobré alebo zlé? To je dobré, pretože vám to umožňuje mať nadnárečový spisovný spisovný jazyk, ktorý môžu používať všetci Tibeťania z rôznych oblastí, ktorí si pri ústnej komunikácii často nerozumejú. Okrem toho umožňuje vzdelaným ľuďom čítať a porozumieť archaickým textom. Ale to je tiež zlé, pretože zvládnuť tibetskú gramotnosť nie je o nič jednoduchšie ako čínsku.
Tibetské písmo má niekoľko druhov – charta a mnoho druhov kurzívy. Charta sa používala na xylografiu (spôsob tlače z vyrezaných dosiek, rozšírený v Číne a Strednej Ázii), ako aj vo všetkých reprezentatívnych prípadoch - na korešpondenciu kanonických diel, preklady autoritatívnych autorov. Na domáce potreby, na osobné poznámky, na vyhlášky a listy Tibeťania používali a stále používajú kurzívu. Kurzívne písanie je tiež iné – slávnostnejšie, menej slávnostné. V kurzívnom písaní existuje veľa skratiek v pravopise slov, akési skratky. Neopatrný kurzívny text niekedy dokáže prečítať iba jeho autor a niekedy to nedokáže ani on.
Výslovnosť
Takže začnime:
Tibetská abeceda pozostáva z tridsať hlavných písmená a štyri samohlásky... Existuje niekoľko typov písania tibetských písmen. Tu budeme uvažovať o pravopise blízkom tlače, pretože najľahšie sa to učí a používa sa najviac. Po absolvovaní tohto kurzu bude pre vás ľahké zvládnuť rôzne druhy hláskovania.
Tridsať základných písmen možno nazvať spoluhláskami, ale treba mať na pamäti, že tibetské písmeno - slabičné písanie... A každé písmeno nie je len písmeno, jedna spoluhláska, ale písmeno-slabika. Ktorý zahŕňa spoluhlásky aj samohlásky (ak neexistujú žiadne symboly označujúce konkrétny zvuk samohlásky, potom je to „A“). Tieto symboly, ktoré menia samohlásku "a" v slabike, sú presne tie isté štyri samohlásky.
Teraz prejdime k abecede. Pozrite sa na nové písmená a počúvajte, ako znejú.
| ཀ་
ka (ka) | ཁ་
kha (kha) | ག་
ha (ga) | ང་
nga (nga) | | |
| ཅ་
cha (ca) | ཆ་
cha (cha) | ཇ་
ja (ja) | ཉ་
nya (nya) | | |
| ཏ་
ta (ta) | ཐ་
tha (tha) | ད་
áno (da) | ན་
na (na) | | |
| པ་
pa (pa) | ཕ་
pha (pha) | བ་
ba (ba) | མ་
mamička) | | |
| ཙ་
tsa (tsa) | ཚ་
tsha (tsha) | ཛ་
dza (dza) | ཝ་
wa (wa) | | |
| ཞ་
shcha (zha) | ཟ་
pre (za) | འ་
a (") | ཡ་
ja (ya) | | |
| ར་
ra (ra) | ལ་
la (la) | ཤ་
sha (sha) | ས་
sa (sa) | | |
| ཧ་
ha (ha) | ཨ་
a (a) | 30 základných písmen | | ||
|---|---|---|---|---|---|
Pod každým tibetským písmenom v azbuke je napísané približná výslovnosť... Toto je nesprávny spôsob vyslovovania písmen. Ide len o trochu podobnú výslovnosť, no ďaleko od ideálu, najmä v prípade niektorých písmen. Prepis, ak to tak môžem povedať, je tu len preto, aby vám uľahčil zapamätanie si abecedy. Tibetské písmená sú písané latinkou tak, ako sú písané v prepise Wylie. Wylie transliterácia je jedným z najbežnejších systémov na prepis tibetských znakov pomocou latinky. Systém Wylie sa vám s najväčšou pravdepodobnosťou bude hodiť, keď na počítači začnete písať tibetský text. Často sa pomocou nej vyjasňujú filozofické pojmy v prekladoch, takže nedochádza k zámene o tom, čo presne znamená, pretože komplexné pojmy, ako je budhistická filozofia, nemajú v západných jazykoch ekvivalent. Teraz nie je potrebné sa to učiť naspamäť. Neskôr, po absolvovaní niekoľkých lekcií, sa vždy môžete vrátiť a naučiť sa to, keď to už bude oveľa jednoduchšie a nebude to spôsobovať zmätok.
Celá abeceda je z nejakého dôvodu rozdelená do ôsmich riadkov. Každý riadok je samostatná skupina písmen. To platí najmä pre prvých päť riadkov. Existuje niekoľko klasifikácií a možností oddeľovania písmen. Tu ich rozdelíme do kategórií podľa zvuku: hluchý (označený modrou farbou), aspirovaný neznělý (označený žltou farbou), hlasový (označený červenou farbou), nosový (označený fialovou farbou) a nezaradený (sivomodrý).
Prvých päť riadkov a prvé tri stĺpce sú písmená s podobnou výslovnosťou. Líšia sa len zvukovosťou alebo hluchotou. Tretí stĺpec v týchto riadkoch obsahuje písmená so znelou výslovnosťou, napríklad ག་ ha. Druhý stĺpec obsahuje neznelé spoluhlásky, presnejšie povedané aspirované neznelé. Napríklad ཕ་ pha. A v prvom stĺpci, v prvých piatich riadkoch, sú písmená, ktorých zvuk je niečo medzi zvukom písmen z druhého a tretieho stĺpca toho istého riadku. Tie. napríklad v druhom riadku písmeno prvého stĺpca ཅ་ (cha) znie nie ako ཆ་ (chha) a nie ako ཇ་ (ja). Jeho zvuk kolíše medzi týmito dvoma písmenami. Všetky tieto riadky majú rovnaký vzor. Toto je veľmi dôležité pravidlo. Ďalej, keď prechádzame dvojslabičnými a trojslabičnými písmenami, toto pravidlo bude pre vás veľmi užitočné.
Je dôležité, aby ste nedýchali hluché písmená, zvýrazňujúce zvuk „x“ v strede slabiky. Slabika ཁ་ (kha) vôbec nie je rovnaká ako napríklad v slove „bacchanalia“. Zvuk "x" je oveľa menej počuteľný. Ani tam nie je. Pri vyslovovaní nasávaných slabík vychádza o niečo viac vzduchu, ako keď vyslovujete neznělé slabiky bez nasávania. Samy o sebe tieto neznelé slabiky bez aspirácie (prvý stĺpec, päť riadkov) znejú veľmi podobne ako výslovnosť ruských slabík ka, cha a ďalej, len trochu hlasnejšie, trochu ťažšie. Hláska „g“ v písmene ང་ (nga) sa používa aj v azbuke čisto formálne. Neexistuje žiadny taký zvuk. A vyslovovať to ako napríklad v slove „hangár“ je nesprávne. Výslovnosť tohto písmena sa podobá výslovnosti koncoviek „ing“ v angličtine alebo nosového „n“ vo francúzštine. Písmeno ཝ་ (ya) sa nevyslovuje ako dve slabiky, „y“ a „a“, ale ako jedna. Zvuk „y“ (opäť konvenčne „y“) je tu ako spoluhláska, vyslovuje sa krátko a prudko. Veľmi podobný anglickému zvuku „w“.
Zadanie: Znova si vypočujte abecedu, aby ste sa uistili, čo ste sa práve naučili.
Tibetské slabiky majú tiež dva tóny: nízky a vysoký. V niektorých dialektoch sú silne počuteľné, v niektorých nie. Nebudeme o nich hovoriť na našich hodinách. Ešte stojí za zmienku: samohlásky za písmenami ཀ་ཁ་ཅ་ཆ་ཏ་ཐ་པ་ཕ་ཙ་ཚ་ཤ་ས་ཧ་ཨ་ ka, kha, cha, chha, ta, tha, pa, pha, tsa, tskha, sha, sa, ha a po veľkom „a“ majú vysoký tón. Ostatné slabiky sa vyslovujú nízkym tónom.
Písanie
Každé písmeno začína hornou vodorovnou čiarou. Toto písmeno sa po tibetsky nazýva དབུ་ ཅན་ (u-chen). Čo doslova znamená „s hlavou“. „Hlavou“ je v tomto prípade práve táto prvá horná línia. Písmená by sa mali písať tak, aby (horná vodorovná čiara) všetkých písmen bola na rovnakej úrovni. Tie. Tibetské slová, ak to môžem povedať, neležia na riadku, ako napríklad písanie v azbuke alebo latinke, ale zdanlivo visia na riadku.
Tibetské písmená sa v tomto štýle písania skladajú zo samostatných riadkov, ktoré sú navzájom spojené. Existujú dve všeobecné pravidlá pravopisu, ktoré platia pre takmer všetky písmená a ich riadky: vodorovné čiary sa píšu zľava doprava a zvislé čiary sa píšu zhora nadol.
Medzi obyvateľmi Západu, ktorí sa učia písať po tibetsky, je tendencia nakláňať písmená doprava. Je to pochopiteľné, od prvej triedy nás to učili robiť. Ale v prípade tibetského jazyka to nie je potrebné. Musíte sa pohybovať pozdĺž pravej extrémnej vertikálnej čiary, ktorú má veľa tibetských písmen. Mal by byť buď striktne zvislý, alebo ho môžete mierne nakloniť doľava, ale len trochu.
Nasleduje tabuľka písania písmen, ktorá ukazuje poradie, v ktorom sú písmená nakreslené. Keď píšete v tibetčine, je veľmi vhodné, aby ste dodržali túto postupnosť. Precvičte si písanie každého písmena pri výslovnosti, ako sa vyslovuje. Ak pri cvičení vyplníte každým písmenom jednu stranu zošita, bude to stačiť na pokračovanie v písaní bez chýb a ľahké rozlíšenie písmen. Samozrejme, pre tých, ktorí chcú mať krásny rukopis, jedna strana na list nebude stačiť. Klasifikačné farby v tabuľke sú zachované.
ཀ་ ka
ཀ་
ཁ་
ཁ་
ག་ ha
ག་
ང་
ང་
ཅ་ cha
ཅ་
ཆ་
ཆ་
ཇ་
ཇ་
alebo áno
ཉ་
ཏ་ to
ཏ་
ཐ་
ཐ་
ད་ áno
ད་
ན་ zapnuté
ན་
པ་ pa
པ་
ཕ་
ཕ་
བ་ ba
བ་
མ་ ma
མ་
ཙ་ tsa
ཙ་
ཚ་
ཚ་
ཛ་
ཛ་
Takže o spísaní starovekého štátu Shang-Shung, ktorý z neho prevzal aj staroveký Tibet. Budem sa spoliehať, ako som sľúbil, na výskum profesora Namkhai Norbu Rinpočheho „Vzácne zrkadlo starovekej histórie Shang Shung a Tibetu“.
„Bez preštudovania dávnej histórie učenia Bon, ktoré existovalo v štáte Shang Shung, ako aj genealógie kráľov Shang Shung, nie je možné objasniť viac ako tritisícosemstoročnú históriu tohto štátu. )
Pred príchodom Shenraba Miwa už história Shang Shung zahŕňala mnoho generácií a od Menpei Lumlum po otca Shenraba Miwa, kráľa Bonpo Thekara, prešlo šestnásť generácií kráľovskej rodiny Mu ...
Shenrab Miwoche po svojom príchode položil základy nového systému
písaním, a preto sa rozhodne môžeme o
existenciu písania Shang Shung prinajmenšom od tej doby
Shenraba Miwoche.
The Treasury of Precious Narratives uvádza:
Osvietený bol prvý, kto vytvoril tibetské písmo. V sútre
S desiatimi písmenami postavil priestrannú budovu zvukov.
Veľký znak „choď“ im otvoril cestu, znak „kôlňa“ zarezal
krátke frázy.
Znak "tseg" rozdelil frázy vo vnútri a rovnomerne oddelil slabiky tak, aby boli
nemiešalo.
Háčiky Gigu, Drenbu, Naro, Shabkyu a Yata
V kombinácii s písmenami tvorili vety s mnohými
komponentov.
Najprv teda abeceda božstiev čistých krajín (prinesená
Shenrabom Miwoche - Nanzed Dorje) bol premenený na abecedu
„punyig“ systému písania Tagzig (Tazig – štát,
nachádza sa pravdepodobne v staroveku na území súčasnosti
Kirgizsko – Nandzed Dordže), ktorý bol prerobený na starý
Shang-shung abeceda "yiggen", a to, podľa poradia, v abecede
"mardrak".
Príklad: "Hlavné znamenie" ísť "otvoril cestu pre nich ..." - tu
spomína sa znak, ktorým sa začínal akýkoľvek písaný text – toto
obrázok ľavostranného svastiky označenej podpisovým háčkovaním "
(čo dnes v tibetčine znamená zvuk „u“ – Nanzed Dordže).
jeho napísanie, treba hneď poznamenať, že „prvý historický
dôkazy, od ktorých v tomto prípade nemožno upustiť, sú
staroveké bónske texty obsahujúce informácie o histórii prvých ľudí
Shang Shung a je nemožné oddeliť históriu Tibetu od tohto príbehu.
Prvým bolo „päť klanov ľudí, ktorí nie sú domorodí
len pre populáciu Shang Shung, Azha, Minyaga a Sumpa sú
predkov všetkých tibetských rodín, preto možno pripísať všetkých Tibeťanov
do jedného z týchto piatich domorodých klanov - Don, Dru, Dra, Go a Ga."
Každý z nich mal individuálny dominantný prvok -
zem, voda, železo, oheň a drevo.
"Podľa" Tophuga" dvanásť malých kniežatstiev, ktoré existovali predtým
prvý kráľ-pán Tibetu, Nyatri Tsenpo, pochádzajúci z klanu Don z
Minyaga, z klanu Dru zo Sumbha, z klanu Dra zo Shang Shung, z
Ha od Azha. Takto vznikla rodová línia potomkov."
Nemôžem ani podrobne opísať históriu
procesy tvarovania (len si pozrite knihu sami
Namkhai Norbu Rinpočhe) a okamžite preskočte na písanie otázok,
pretože práve v tejto časti súčasní ruskí mladí budhisti
tvrdiť najviac nezmyslov po nemiernej horlivosti
bez múdrosti k učeniu tibetských lámov - oni jednoducho
tvrdia, že pre príchod Budhu Dharmy v Tibete neexistoval žiadny písaný jazyk.
V čase, keď prvý kráľ, Nyatri Tsenpo, prišiel do Tibetu, „neexistoval žiadny
žiadna iná kultúrna tradícia, vrátane systému poznania a
hospodárenie štátu, okrem toho, ktorý prišiel z
Shang-Shunga Bone. A táto tradícia bola nepochybne spojená s
Shang Shung jazyk a písanie. Takže počnúc od prvého
Tibet nevyschol, každý tibetský kráľ mal svoje vlastné bonpo -
kráľovský kňaz „kushen“, ktorý zvyčajne vykonával obrad umývania
a keď ho povýšil za panovníka, dal mu meno. Toto bolo meno
znakom veľkosti a nedotknuteľnosti antického rádu a kráľovskej dynastie
obrancovia Bonu boli prevzatí z jazyka Shang Shung. ... a preto nie
len prvý kráľ Nyatri Tsenpo, ale aj králi známi ako siedmi
nebeská "Trojka", vrátane Mutri Tsenpo, Dintri Tsenpo, Dartri
Tsenpo, Etri Tsenpo a Sentri Tsenpo, ako aj králi známi ako
"Šesť Lek" - Asholek, Desholek, Tkhisolek, Gurumlek, Dranshilek a
Ishilek ... jedným slovom, všetci tibetskí králi nosili iba Shang-shung
mená, a preto tieto mená nemôžu mať žiadny význam na
tibetský. ... Slovo Shang Shung pre „tri“ (khri) znamená „božstvo“
alebo „srdce božstva“, po tibetsky „lha“ alebo „lha násilník“. A takých
slovo ako „mu“ (dmu) znamená „všezahŕňajúci“ (tib. kun kyab);
slovo „din“ znamená „priestor“ (tib. dlhý); slovo "darček" je "dokonalosť"
(tib. noha pa) atď.
Bolo to naozaj pred kráľom Srongtsen Gampom (koniec 7. storočia n. l.
Nanzed Dordže) neexistoval v Tibete systém písania? Alebo
existovalo písanie listov pred týmto kráľom? Volal sa tento
tibetská abeceda? Bývalí tibetskí historici tvrdili, že „predtým
toto nebolo napísané v Tibete.“ A to sa vysvetľuje tým, že
písanie je základom každého, vrátane tibetského
kultúry ... Teda takéto vyjadrenia o absencii
systémy písania mali dokázať absenciu tibetskej kultúry
prastarý základ a rozsiahle a hlboké znalosti."
Avšak v texte učiteľa a prekladateľa Vairochana „Veľký obraz
byt“ hovorí:
„Z milosti Songtsen Gampa bol pozvaný učený mudrc z Indie
Ligi. Thonmi Sambhota prerobil (! - nandzed) písanie,
preložil niekoľko textov, ako napríklad „Collection of Chintamani Supreme
Klenot "," sútra desiatich cností "a ďalšie".
„Takže sa tu píše, že v Tibete existoval staroveký systém
písanie listov, ale keďže tento štýl písania bol nepohodlný
preložiť indické texty do tibetčiny a potom vytvoriť štýl
písanie je pohodlnejšie a zároveň uľahčuje pochopenie sanskrtu a
z mnohých iných dôvodov sa starý štýl písania zmenil na „uchite“
(Tonmi Sabhota to urobil na základe písma Devanagari v Indii).
V tejto súvislosti je vhodnejšie poradie delenia podľa
častice prípadu atď., slovom písanie bolo
systematizované s väčšou starostlivosťou. ...a o tom ani slovo
predtým písanie v Tibete neexistovalo, že áno
vytvorený alebo daný prvýkrát - neexistuje o tom jediný dôkaz.
V pojednaní "Pokladnica vzácnych príbehov" tiež
existuje citát, ktorý môže potvrdiť to, čo bolo povedané:
Keď boli preložené budhistické učenie
od indických po tibetské,
Nepodarilo sa nám preložiť indický systém
písmená v tibetčine.
Preto tridsať
písmená tibetskej abecedy,
Mená božstiev boli prepísané ich zvukom,
Mantry nepreložili, nechali to tak
v indickom pravopise.
varianty rituálneho textu „Všeobecná ponuka robiť pre všetko bytie“,
ktoré sa mu dostali za rôznych okolností.
„... a všetci v tirážach na konci textu hovorili:
Týmto sa končí text hlbokého rituálu veľkých
zmierenie – obety, ktoré treba robiť pre blaho života
- ktorá sa dedila z generácie na generáciu až do súčasnosti
z veľkého šenpo Cheo, ktoré som si ja, Sangpo Trinkhyo, zapísal a v
ktorým Shang Shung a tibetskí majstri nepretržite ukazovali
magické sily.
Hovorili sme o mnohých zložkách kultúry Shang Shung, a ak
ako príklad si vezmite aspoň jedinú bránu Bon,
napríklad Shen pohodu, potom jeden dokonca aj túto časť zaradil
obrovské množstvo rozsiahlych učení o rozpoznávaní znakov a
veštenie, astrológia, diagnostika a liečba chorôb, rituály toho,
podvádzanie smrti atď. V čase objavenia sa prvého kráľa Nyatriho
Tsenpo v Tibete už šírilo rôzne učenie Bon,
napríklad, známy ako Bon z dvanástich znalcov, Bonove majstrovské znalosti
božstvá, znalosť rituálu výkupného, znalosť čistoty, rituály vyhnanstva,
zničenie, oslobodenie. Je logické predpokladať, že existovali aj záznamy
inštrukcie o všetkých týchto oblastiach učenia. To je úplne jasné
ak by bolo možné si niečo z toho zapamätať, tak nie viac ako jeden resp
dve z týchto vied, ale uchovať si ich v pamäti úplne by bolo
nemožné. A z historického hľadiska aj úplne
je nemožné, aby nevedomí Tibeťania žijúci v neosvietených
boli schopní zapamätať si všetky rôzne historické detaily
svedectvá o vláde dynastie ich kráľov, doslova zapamätať
rozsiahle učenia z rôznych oblastí poznania ...
The Mirror, jasne odrážajúci históriu kráľovskej dynastie, hovorí:
„V priebehu rokov sa tento princ stal znalcom umenia, remesiel,
výpočtovej techniky, športového cvičenia a piatich oblastí a dosiahol
úspech v nich. ... stal sa známym ako Sontsen Gampo."
Tento kráľ nastúpil na trón vo veku 13 rokov. V 16 rokoch sa oženil s kráľovnou z
Nepál a o dva roky neskôr - druhá manželka, kráľovná z Číny.
Hovorí sa, že v tomto čase poslal tibetský kráľ Sontsen Gampo
čínskemu kráľovi Senge Tsenpovi tri zvitky. O posielaní listov a
o nepálskom kráľovi sa hovorí aj v spomínanom „Zrkadlo, to je jasné
odrážajúce históriu kráľovskej dynastie.“ To všetko dokazuje, že v
Tibet mal písaný jazyk a súvisiace vedy a znalosti.
Zamyslime sa tiež – mohol by Tonmi Sambhota, keby bol tmavý a
negramotný človek, za taký krátky čas zvládnuť, byť v
India, miestny jazyk (sanskrt), písanie a vnútorné vedy,
Komunikujte efektívne s Brahmin Lijin a Pandit Lha Rigpei
Senge? A ako dlho trvá návrat do Tibetu na vytvorenie
písať od nuly, napísať pojednanie "Osem sekcií Chakaran",
potom preložiť do tibetčiny zo sanskrtu množstvo pojednaní a ako
hovorí sa, že ich prinesie ako dar kráľovi (ktorý by tiež už neublížil
potom poznáte toto nové písmo, aby ste aspoň ocenili dar)?
Tibet mal určite aj predtým svoju písomnú tradíciu
Kráľ Dharmy Soncena Gampo však tibetskí historici uviedli
skreslený obraz. Hlavným dôvodom je to, že s
Tibeťania, ktorí s veľkou vierou prijali to, čo prišlo z Indie
kultúry a poznania. Avšak historické dôkazy a korene
kultúry a poznatky zo starovekého Shang Shung sa nestratili. A
zachoval tento veľmi tenký prúd kultúry, hlavne Bonpo.
Postupne sa však stalo zvykom zavolať všetkých lámov, ktorí o tom hovoria
dobrodruhov, keďže s prenasledovaním Bon, ľud
pohŕdavý postoj k bonpo.
Teraz je potrebné analyzovať, či sa písanie nazývalo,
existoval v Tibete pred zavedením nového systému písania,
tibetský. Všetky zdroje Bon hovoria, že „Učenie bolo
preložené zo starého písmena Shang-shung na „mardrak“, ktoré sa neskôr zmenilo na „veľký a malý mar“. A „veľký mar“ sa premenil na „učenca“ ...
Keď som mal 13 rokov, stretol som starého lámu menom Dizho, tibetského lingvistu z Dege Muksan. Dostal som od neho hodiny písania. V posledný deň tréningu mi povedal: "Máš talent na kaligrafiu a bystrú myseľ. Poznám starý typ písma, ktorý sa volá" List od bohov "(lha-bap), a ak chceš, môžem naučiť ťa." Súhlasil som, samozrejme.
Neskôr som v dome lekára menom Tsegyal uvidel truhlicu pokrytú týmto listom. Boli to riadky z knihy Arya Šantideva „Vstup do praxe bódhisattvu“. Láma Tsegyal, ktorý si uvedomil, že poznám tento list, povedal: "Toto je dobré znamenie. Táto abeceda je koreňom všetkého tibetského písania, no napriek tomu ju pozná len veľmi málo ľudí. Nezabudnite na to. Príde čas, keď bude to prospešné."
Po vykonaní grafickej analýzy písmena „lhabap“ v ňom možno nájsť korene tibetského písmena „ume“, takzvané kurzíva. Tvrdenie, že „ume“ je jednoducho niečo, čo vyšlo veľmi rýchlym písaním v štýle „ume“, je neopodstatnené. Veď Bhutáncom, hoci písali kurzívou po „uchuchen“, až na zbežné písmeno, sa to nepodarilo, žiadne „ume“. Preto je celkom zrejmé, že zdrojom štýlu Uchen je indické písmeno Gupta a štýl Ume vznikol zo štýlu Mar, ktorý má korene Shang-shung.
tibetský jazyk
Tibetský jazyk patrí do tibetsko-barmskej jazykovej skupiny a môže byť tiež vzdialene príbuzný čínskemu jazyku. Jeho rôznymi dialektmi sa hovorí v tibetskom kultúrnom priestore, ktorý zahŕňa vlastný Tibet, regióny západnej Číny a okrajové regióny od Ladaku pozdĺž južnej hranice Tibetu po Bhután.
S rozšírením tibetského budhizmu sa tibetský jazyk rozumel aj v Mongolsku. Pravdepodobne môžeme rozlíšiť päť období vo vývoji tibetského jazyka: archaické, staroveké, klasické, stredoveké a moderné.
Teórie týkajúce sa povahy archaického tibetského jazyka sú oblasťou činnosti vedcov v porovnávacej lingvistike.
Zavedením písma a prvými prekladmi budhistických textov vznikol staroveký tibetský jazyk, ktorý sa používal približne od 7. storočia do začiatku 9. storočia nášho letopočtu. V roku 816 n. l., za vlády kráľa Chide Srongtsana, sa uskutočnila radikálna reforma literárneho tibetského jazyka a slovníka prekladov indických textov, výsledkom čoho bolo to, čo dnes nazývame klasický tibetský jazyk. Stal sa jazykom tibetských prekladov budhistického kánonu Mahayana, napísaných v jazykoch Indie (v podstate sa základné slabiky v tibetčine skladajú, ako je uvedené vyššie, zo základných písmen, ktoré sú spojené vpísanými a podpísanými písmenami. Slová s tibetskou slabikou sú často veľmi zložité, pretože pridávajú normatívne a priradené písmená om v sanskrte, ako aj jazyk, ktorý Tibeťania zvyčajne používajú dodnes, keď píšu o náboženských, lekárskych alebo historických témach.
Zatiaľ čo klasická tibetčina naďalej dominovala, niektorí spisovatelia boli v stredoveku ovplyvnení hovoreným jazykom tej doby. Tento štýl sa vyznačuje širším používaním zložitých slov, zjednodušením gramatiky – často s vynechaním častíc „vec a prípadu“ a zavedením slov z hovoreného jazyka. V porovnaní s klasickou tibetčinou sú diela písané týmto štýlom často ťažko pochopiteľné.
Čo sa týka moderného obdobia, je zrejmé, že tento proces pokračoval a dal vznik modernej literárnej tibetčine, ktorá odráža ešte väčší vplyv hovoreného jazyka.
Tibetské písmo a tridsať písmen abecedy
Tibetská abeceda pozostáva z tridsiatich písmen – slabík, vytvorených na základe indického prototypu v 7. storočí nášho letopočtu. Existuje niekoľko typov tohto písmena - paličkové písmená a niekoľko typov kurzívy a ornamentálneho písania, aj keď tie druhé u nás nezohľadňujeme.
Tieto písmená, pospájané rôznymi spôsobmi, tvoria charakteristické zložité tibetské slabikové slová.
Každé písmeno tibetskej abecedy je vlastne slabika s vlastnou samohláskou -a. Tieto slabiky predstavujú najmenšie slová v tibetskom jazyku.
Ak potrebujeme prepísať tibetské písmo pomocou latinských písmen, môžeme sa uchýliť k jednému z niekoľkých vynájdených transkripčných systémov. Výslovnosť niektorých písmen sa však od týchto štandardných ekvivalentov líši, preto by sa pri čítaní v tibetčine mala používať upravená výslovnosť. Treba si uvedomiť, že existujú dva varianty výslovnosti tibetských slov – hovorové (ústne) a používané pri čítaní. Ten sa snaží zachovať plnšiu výslovnosť slov. Úplný a presný popis tibetskej výslovnosti je, žiaľ, dosť ťažký a najlepšie by bolo požiadať o to rodeného hovoriaceho.
Metódy na uľahčenie zapamätania si pravopisu písmen
Namiesto toho, aby ste si zapamätali poradie písania a krivku riadkov každého písmena, môžete si všimnúť, že v písaní niektorých tibetských písmen sú podobné prvky. Snáď najbežnejšou z nich je graféma. V tibetskej abecede sa nachádza v písaní nasledujúcich písmen (jeho miesto v ich zložení je zvýraznené svetlejšou farbou):
Proporcie v písaní písmen
Horné časti všetkých tibetských písmen v riadku sú v rovnakej výške, pričom podľa umiestnenia ich spodného okraja možno všetky písmená tibetskej abecedy priradiť k jednej z nasledujúcich dvoch tried.
Do štvorca sa zmestia písmená ako napr.
Písmená majú dlhú nohu, ktorá smeruje dole pod čiaru, a preto sa zmestia do obdĺžnika 1:2.
kapitola " Turci»: Prvky d zelenoturkického runového písma (Písanie Orchon-Yenisei) —
kapitola " Národné náboženstvá Číny a Japonska": Čínske hieroglyfické písmo -
Celkovo sme preskúmali a postavili 11 abecied podľa zákonov matice vesmíru. Tibetská abeceda bude dvanástou abecedou.
História vzniku tibetskej abecedy
Ryža. 1. Tibetská abeceda- používaný v tibetskom jazyku. Pozostáva z 30 písmen - slabík. Vytvorené na základe indického prototypu v 7. storočí.
Abeceda
Wileyho prepis je uvedený v zátvorkách
Okrem toho existuje niekoľko „obrátených“ písmen na vyjadrenie cerebrálnych zvukov sanskrtskej abecedy Devanagari, ktoré v tibetskom jazyku chýbajú:
Na prenos" f„Ligatúra sa používa v čínskych pôžičkách ཧྥ
Existuje klasické pravidlo pre prepis sanskrtu - च छ ज झ (ca cha ja jha) ako ཙ ཚ ཛ ཛྷ (tsa tsha dza dzha), v tomto poradí, ktoré odráža východoindickú alebo newarskú výslovnosť. Teraz sa používajú aj písmená ཅ ཆ ཇ ཇྷ (ca cha ja jha).
Samohlásky sa píšu nad alebo pod slabiku:
Kaligrafia
Ryža. 2. Tibetská notácia - štýl Ryba
».
Ryža. 3. Tibetská notácia - štýl chyba
».
Kurzíva
Ryža. 4. Tibetská kurzíva sa nazýva ume ( Bezhlavý
).
1 Caique — Ka názov prvého písmena tibetskej abecedy, označuje neznělú velárnu plozívnu spoluhlásku. V texte sa používa pre písmenové označenie čísla " 1 ". V štruktúre slabiky môže byť kaik len slabičné písmeno, môže mať pripísané, napísané a upísané písmená a teda tvorí 21 počiatočné uvedené nižšie v poradí slovníka.
2 písmeno tibetskej abecedy -" Kha(wiley Kha), khaik- druhé písmeno tibetskej abecedy, základný náter je spojený so slovom "ústa". V texte sa používa pre písmenové označenie číslice „2“. Kha- - ústa
3 písmeno tibetskej abecedy -" Ha alebo geek- tretie písmeno tibetskej abecedy a jedno z najčastejších písmen tibetského písma znamená zvučný velárový výbušný zvuk. V slovníku môže úsek písmena ga zaberať až 10 percent objemu. V texte môže byť písmeno g použité ako číslo 3."
4 písmeno tibetskej abecedy -" Nga- štvrté písmeno tibetskej abecedy, velárna nosová spoluhláska. V tibetskom primére sa spája so slovom nga - i (osobná lok.). V tantrický Budhizmus symbolizuje rozklad sanskar - prvky života. V texte môže označovať číslo 4. V slove to môže byť buď slabičné písmeno, alebo koncovka. Ako slabika je prítomná v ôsmich iniciálach."
5 písmeno tibetskej abecedy -" Cha(wiley Ca) Je piate písmeno tibetskej abecedy. Označuje zvuk H... Ako súčasť slabiky môže byť iba koreňovým písmenom (mingji), preto môže byť len súčasťou začiatočných písmen slabiky. V texte môže byť písmeno cha použité ako číslo 5. Tvorí štyri iniciály. V tibetskom slovníku začínajú tieto iniciály približne 2 % slov. Okrem písmena Cha v tibetskom jazyku existuje ešte šesť spôsobov prenosu zvuku Ch.
Chemchemma - - motýľ, (chalak) - vec, predmet * (čačo) - hluk.
6 písmeno tibetskej abecedy -" Chha(waili cha) - šieste písmeno tibetskej abecedy, môže byť len slabičné písmeno, tvorí dve iniciály s priradenými písmenami maik a achung, s ktorými sa písmeno chaik nespája. V texte môže predstavovať číslo 6. Písmenové označenie čísel:
číslo 6 (cha - para). * (chagiguchhi) - 36. * (chajabkyuchhu) - 66 (chhu - voda) ".
7 písmeno tibetskej abecedy -" Jah(Wiley Ja) je 7. písmeno tibetskej abecedy. Graficky je homoglyf písmena E. Prepis tohto listu sa môže líšiť od zdroja k zdroju. V slovníku Dandarona - ja a v slovníku Roericha - jya, v slovníku A. V. Gorjačeva - jya. Tak či onak, prepis ja sa zhoduje s prepisom ďalších troch iniciál na základe bayataje. V texte môže predstavovať číslo 7.
Jah môže pôsobiť iba ako slabičné písmeno. V slovníkoch je šesť variantov iniciál s ja. V tibetskej základni je toto písmeno spojené so slovom čaj:
Jah - - čaj, hora Chomolungma -
8 písmeno tibetskej abecedy -" Nya(Wiley Nya), nyaik- ôsme písmeno tibetskej abecedy, v slovníkoch Roericha a Dandorona "nya", v tibetských základoch sa spája so slovom "ryba". Nya je slabičné písmeno, v kombinácii s pripísanými a napísanými tvarmi šesť iniciálok, a ak pridáte štyri homonymné iniciály založené na kyvadle, ukáže sa, že v tibetčine existuje jedenásť hláskovania tohto zvuku. V texte môže predstavovať číslo 8.
9 písmeno tibetskej abecedy -" To(wiley ta), taik- deviate písmeno tibetskej abecedy, môže byť len slabičné, v kombinácii s inými písmenami tvorí ďalších deväť iniciálok. V tibetskom primére sa spája so slovom „dlaň“. Vo výpožičkách z čínštiny je to synoglyf čínskej iniciály predtým. V pôžičkách zo sanskrtu sa zrkadlový obraz tohto listu používa na vyjadrenie retroflexu takar -.
Číselná zhoda: ta - 9, ti - 39, tu - 69, te - 99, potom - 129 ".
10 písmeno tibetskej abecedy -" Tha(Wiley Tha) - desiate písmeno tibetskej abecedy, funguje len ako osnova a tvorí štyri iniciály. Pri prenose pôžičiek zo sanskrtu pre indický retroflex thakar sa používa zrkadlový odraz písmena tha -. Číselná hodnota: od - 10, thi - 40, thu - 70, te - 100, tho - 130 ".
11 písmeno tibetskej abecedy -" Áno- 11. písmeno tibetskej abecedy sa vzťahuje na tie písmená, ktoré možno pripísať, slabičné a koncovky (prípony). Vlastnosti priradeného písmena áno, ako aj iných priradených písmen, zahŕňajú určité vyjadrenie slabičného písmena (priradené písmeno sa nedá prečítať, pozri gaocacha atď.); ako slabičný áno je prítomný v 13 variantoch písania iniciálky slabiky opísanej nižšie; ako koncovka slabiky písmeno da zjemňuje samohlásku slabiky, ale samotné nie je vo väčšine výslovností čitateľné. Číselná hodnota: áno - 11, di - 41, du - 71, de - 101, predtým - 131 ".
12 písmeno tibetskej abecedy -" zapnuté, naik- 12. písmeno tibetskej abecedy môže byť slabičné aj koncové. Podľa Roericha môže mať písmeno n, podobne ako iné tibetské písmená v tantrických textoch, svoj vlastný symbolický význam. Pri prenose sanskrtského retroflexu nakara ण sa používa zrkadlový obraz naika -. Číselná hodnota: o - 12, pre giga - 42, pre ropuchu - 72, pre drenbu - 102, pre naro - 132 “.
13 písmeno tibetskej abecedy -" Pa- 13. písmeno tibetskej abecedy, odkazuje na phoicam - pri mužských písmenách to môže byť len slabičné písmeno. Číselná hodnota: pa - 13, pi - 43, pu - 73, pe - 103, o - 133 ".
14 písmeno tibetskej abecedy -" Pha(Wiley Pha) - 14. písmeno tibetskej abecedy, nasávaná neznělá labiorálna plozívna spoluhláska. Číselná hodnota: pha - 14, phi - 44, ph - 74, phe - 104, pho - 134 ".
Phukron (phukryon) - - holubica, - Phurpa -
Ryža. 5. « Phurba, Kila(Skt. कील kila IAST; Tib. ཕུར་ བ, Wiley phur ba; " počítať "alebo" klinec ") - rituálna dýka alebo kôl, zvyčajne vo forme rukoväte v podobe troch hláv nahnevaného božstva a trojhranného klinového tvaru , pravdepodobne určený na bodnutie obete počas rituálov ( podľa niektorých správ sa používal ako klinec na priviazanie rituálnej obete, existujú však aj iné verzie jeho účelu). Predmet pochádza z védskej éry ( možno preddoktrinálne ), ale neskôr našiel účel v kontexte tibetských verzií budhizmu a tantry .
Purba som reálny (« Z viditeľného sveta » Približne. Ed. V tantrickom budhizme sa purba používa ako zbraň na podmanenie síl, ktoré sú proti učeniu. Pomocou purby praktizujúci jogín doslova pribíja svoje symbolické obrazy k zemi .... Keela - ( Sanskrit - dýka) rieka v Rusku, tečie v Dagestanskej republike. Tindinskaja(Kila) - rieka v Rusku, tečie v Republike Dagestan. Ústie rieky sa nachádza vo vzdialenosti 86 km na pravom brehu rieky Andian Koisu. Dĺžka rieky je 21 km.
15 písmeno tibetskej abecedy -" Ba- 15. písmeno tibetskej abecedy, v základnom slove sa spája so slovom krava. Slabikou môže byť predpona, koreň a prípona (koncová). Číselná zhoda: ba - 15, bagigubi – 45 atď. Synoglyfy: barmský badechay atď.“
16 písmeno tibetskej abecedy -" Ma- 16. písmeno tibetskej abecedy. Ako súčasť slabiky môže byť v začiatočných písmenách a vo finále (ma je jedno z desiatich písmen, ktoré môžu byť na konci slova). Iniciála môže byť buď ako koreňové písmeno (mingji) alebo ako „predpona“ (ngyonjug). Ako predpona ma je zahrnutá v 15 iniciálach (maochacha a iné "mao"), ako koreňové písmeno ma tvorí desať iniciálok, ktoré sú uvedené nižšie v poradí slovníka. Používa sa v texte na označenie čísla "16", "Mi" - 46, "mu" - 76, "ja" - 106, "mo" - 136. (Abecedný zápis čísel).
Ma ako súčasť finále :( lámov) - spôsobom».
17 písmeno tibetskej abecedy -" Tsa- 17. písmeno tibetskej abecedy. Vo väčšine prepisov - tsa, v Roerich - tsa. Slabikou môže byť iba slabičné písmeno. Graficky je to písmeno cha s kontaktným diakritickým znamienkom tsa-thru. Číselná hodnota: tsa - 17, qi - 47, tsu - 77, tse - 107, tso - 137 ".
Qiqi – myš“
18 písmeno tibetskej abecedy -" Tskha(Wiley tsha) - 18. písmeno tibetskej abecedy, môže byť len slabičné. Prepis: Semichov - tskha, Roerich - tsa, Schmidt - ttsa. Graficky - písmeno chha s kontaktným diakritickým znamienkom tsa-thru. Číselná zhoda: tskha - 18, tskhi - 48, tsku - 78, tskhe - 108, tskho - 138.
19 písmeno tibetskej abecedy -" Dza(Wiley Dza) Je 19. písmenom tibetskej abecedy. Slovo môže byť len slabičné písmeno. Číselná zhoda: dza - 19, dzagiguji - 49 atď. Graficky je to písmeno Ja s diakritickým znamienkom kontaktu tsa-thru."
20 písmeno tibetskej abecedy – « Wah(wiley Wa) — najviac málo používané písmeno tibetskej abecedy... V Roerichovom slovníku je pre toto písmeno špeciálny názov - bachkhe. Používa sa hlavne na prenos prepožičaných slov a názvov miest. V abecednom prenose čísel zodpovedá číslu 20. Okolo písmena „va“ nemôže byť žiadne napísané, nepodpísané. nepriradené písmená. „Ba“ môže fungovať iba ako slabikové písmeno alebo podpisové písmeno, ktoré má formu vazurovej diakritickej značky. V tantrickom budhizme sa „va“ nachádza v mandalách a symbolizuje stav mimo príčinnej súvislosti a je tiež pojmom pre mystiku a okultné vedy. Wah-- Tibetská líška "
21 písmeno tibetskej abecedy -" pani(Wiley zha) Je 21. písmenom tibetskej abecedy. V domácich slovníkoch má iný prepis: Semichov - Ms, Roerich - Sha a výslovnosťou sa blíži 27. písmenu Shcha. Podľa tibetskej klasifikácie tvrdosti výslovnosti odkazuje na ženské písmená... Číselná zhoda: pani - 21, zhi - 51, zhu - 81, rovnaké - 111, zho - 141.
Slabikou môže byť len slabičné písmeno, iba „Ha“ a „Ba“ môžu byť predpísané písmená.
Stlačte tlačidlo - - kat »
22 písmeno tibetskej abecedy -" Za- 22. písmeno tibetskej abecedy, graficky - homoglyf čínskeho hieroglyfického kľúča číslo 58 - 彐 "prasacia hlava". Podľa tibetskej klasifikácie sa tvrdosť výslovnosti vzťahuje na ženské písmená. Číselná zhoda: za - 22, zi - 52, zu - 82, ze - 112, zo - 142 ".
23 písmeno tibetskej abecedy -" Achung (malý A) - 23. písmeno tibetskej abecedy, môže to byť slabika alebo prípona. Ako slabičné písmeno achung možno kombinovať iba s príponami. Napísané a napísané Achungom nie sú kombinované. Achung tiež nie je kompatibilný s vokálnym drenbu. V tibetskom praktickom prepise sa achung používa na vyjadrenie čínskych dvojhlások a sanskrtských dlhých samohlások. Číselná zhoda: a - 23, agigui - 53 atď."
24 písmeno tibetskej abecedy -" Áno(Wiley ya) je 24. písmeno tibetskej abecedy. Písmeno "I" môže byť slabičné a upísané (pozri yatak). Ako slabičný je napísaný v dvoch iniciálach, ako predplatné v 32 z nich je sedem základných, ostatné sú zložité. V barmskom písaní možno yatak prirovnať k znaku yapin. Číselná zhoda: áno - 24, yi - 54, yu - 84, ye - 114, áno - 144".
25 písmeno tibetskej abecedy -" Ra- 25. písmeno tibetskej abecedy môže byť slabičné aj koncové (prípona), podpísané a vpísané. V tibetskej základni sa spája so slovom „ ra » — koza... Číselná zhoda: ra - 25, ri - 55, ru - 85, re - 115, ro - 145 ".
26 písmeno tibetskej abecedy -" La- 26. písmeno tibetskej abecedy. V primére je spojený so slovom „ la» — Horský priesmyk(pozri Natu-La, Nangpa La). Slabikou môže byť ústredné slabičné písmeno, prípona, podpisové písmeno a nápis. Číselná zhoda: La - 26, Li - 56, Lu - 86, Le - 116, Lo - 146".
27 písmeno tibetskej abecedy -" Sha, Shcha(Wiley sha) - 27. písmeno tibetskej abecedy, môže byť iba slabičné písmeno. V tibetskom primére sa spája so slovom shcha - mäso. Výslovnosť je blízka 21. písmenu, prepísanému ako Zha. V tibetskom praktickom prepise, na základe materiálu slovníka, vyjadruje sanskrtské písmeno šakar श (Šákjamuni, Šariputra atď.) a čínske iniciály ㄒ (xi-). Číselná zhoda: vodivý - 27, kapustnica - 57, kapustnica - 87, kapustnica - 117, kapustnica - 147".
28 písmeno tibetskej abecedy -" Ca- 28. písmeno tibetskej abecedy, v slabike môže zaberať štyri rôzne pozície: koreň sa (7 iniciálok), ságo - vpísané, sa-jedzhuk - prípona a sa-yangjuk - druhá prípona. Kurzíva „Sa“ v štýle ume vyzerá ako homoglyf ruského ručne písaného písmena „I“. Číselná zhoda: so - 28, si - 58, su - 88, se - 118, so - 148. V tibetskom primeru písmeno "sa" je spojené so slovom sa - zem, pôda».
29 písmeno tibetskej abecedy -" Ha-29. písmeno tibetskej abecedy, označuje neznělú rázovú štrbinovú spoluhlásku [h]. Číselná zhoda: Ha - 29, Hi - 59, Hu - 89, He - 119, Ho - 149. Môže to byť len slabičné písmeno, ale tvorí aj celý rad ligatúr na prenos zvukov vypožičaných zo sanskrtu a čínštiny, napríklad:
30 písmeno tibetskej abecedy -" A (veľký a) - posledné písmeno tibetskej abecedy, odkazuje na mužské písmená. Používa sa na označenie zvukov samohlásky na začiatku slabiky. Na rozdiel od malého a, veľké A v slabike môže byť iba slabičné písmeno, je kombinované so všetkými tibetskými samohláskami a môže byť kombinované s koncovkami (dzhedzhug), nepoužíva sa s podpísanými, pripísanými a napísanými písmenami.
V texte sa používa na označenie čísla "", so samohláskami "akikui" -, "ajabkyuu" -, "adrenbue" - a "anaro" - (Abecedný zápis čísel).
V tibetských slovníkoch časť písmena A zaberá menej ako jedno percento objemu, ale samotné písmeno A sa považuje za najkratšiu verziu výslovnosti Pradžňápáramitá sútra a často sa nachádza na začiatku mantier, ako napríklad v mantre Óm mani padme. hučať -
Toto končí Úvod s popisnou časťou tibetskej abecedy. Prejdime k predstaveniu výsledkov nášho výskumu tibetskej abecedy v matrici vesmíru.
KOMENTÁR:
Vyššie sme skúmali samotnú abecedu a znaky písmen tibetskej abecedy. Prejdime k predstaveniu výsledkov nášho výskumu.
Tibetská abeceda v matrici vesmíru
Nižšie na obrázku 6 ukážeme, nami zostavené na základe vedomostí o matrici vesmíru “ Počiatočný pohľad »Tibetská abeceda, podobná tej, ktorá bola prvýkrát postavená Thonmi-Sambhotoy minister, vedec-filológ kráľ Sronzan Gampo – « tibetské písanie bol vyvinutý v roku 639. Thonmi-Sambhotoy(སློབ་དཔོན་ ཐུ་ མི་ སམ་ བྷོ་ ཊ ་. Thon mi sam BHO CK), minister, učenec, filológ kráľa Srontsan-Gampo (སྲོང་ བཙན་ སྒམ་ པོ srong btsan SGAM PO). Podľa legendy poslal kráľ do Indie (k panditovi Devavidyaisimhi) jeho hodnostára Thonmiho Sambhotu, ktorý na základe indického bengálskeho písma vyvinul národnú tibetskú abecedu (boli vynájdený znaky zvukov, ktoré v sanskrte chýbali - ɂa, zha). Thonmi Sambhota napísal aj prvú gramatiku tibetského jazyka, založenú na gramatike sanskrtu. Predpokladá sa, že sa podieľal na tvorbe abecedy a gramatiky. Sronzan Gampo».
Ryža. 6.« Počiatočný pohľad
»Tibetská abeceda s 30 písmenami, ktorú sme vytvorili na základe vedomostí o matrici vesmíru. Prvý rad písmen abecedy začína od 28. úrovne Horného sveta matice Vesmíru. Vodorovné rady písmen abecedy boli postavené zľava doprava ( vľavo je znázornená šípkami). Prevažná väčšina písmen abecedy zaberá 4. úroveň matice vesmíru vertikálne. Štyri písmená zaberajú 3 úrovne vertikálne - sú to: 1) 20. písmeno VA: 20 písmeno tibetskej abecedy – « Wah(wiley Wa) — najviac málo používané
písmeno tibetskej abecedy... V Roerichovom slovníku je pre toto písmeno špeciálny názov - bachkhe. Používa sa hlavne na prenos prepožičaných slov a názvov miest. Pri doslovnom prenose čísel zodpovedá číslu 20... Okolo písmena „va“ nemôžu byť žiadne napísané, nepodpísané, nepriradené písmená. „Ва“ môže fungovať iba ako slabika alebo podpisové písmeno, ktoré má formu diakritického znamienka vazur
... V tantrickom budhizme" fuj„Nachádza sa v mandalách a symbolizuje stav mimo príčinnej súvislosti a je tiež pojmom pre mystiku a okultné vedy. 2) 25. písmeno RA. 3) 26. písmeno LA a 4) 30. písmeno A veľké.
tibetská mantra Óm Mani Padme Hum v matrici vesmíru
sekcia " Modlitby a mantry“- (Obrázok 6) sme našli polohu v Hornom svete matrice Vesmíru tibetskej modlitby – Óm Mani Padmé Hum a napísali túto mantru sanskrtskými písmenami. Nižšie na obrázku 7 uvádzame tento obrázok z práce.
Ryža. 7. V budhizme „šesťslabičné“ modlitba je mantra Om Mani Padme Hum(Skt मणि पद्मे हूँ ;. Tib.: ཨོ ཾ་ མ་ ཎི་ པ་ དྨེ་ ཧཱ ུ ྃ ་.) Je jedným z najznámejších mantier v Mahayana budhizmu, najmä charakteristika tibetského budhizmu), šesť-mantra slabiky bódhisattvu súcitu Avalokiteshvara. Mantra je spojená najmä s Shadakshari(Pán šiestich slabík) je stelesnením Avalokiteshvaru a má hlboký posvätný význam. Z obrázku 5 teraz poznáme polohu v matrici vesmíru “ názov» ženská inkarnácia
Avolokiteshvara - Mani Padma – klenot v lotose. To nám umožňuje správne usporiadať v matrici vesmíru všetky slabiky zahrnuté v „šesťslabičnej mantre“. V modlitbe - slabiky mantry Mani Padme sú v "stred
»
... Na obrázku vpravo je zobrazený sanskrtský tibetský záznam modlitby - mantry – Om Mani Padme Hum... Posvätná slabika OM- toto je Sám Pán pri akomkoľvek Jeho hypostáza. Táto slabika sa nachádza na 32-29 úrovni Horného sveta matrixu Vesmíru. Zvislá šípka vedľa neho ukazuje nahor v smere všetkých svetov Pána, vrátane duchovných svetov. Ostatné slabiky mantry sú zapísané do 9. úrovne Horného sveta matrice Vesmíru, ako je znázornené na obrázku vpravo. O význame mantry: „Táto mantra má mnoho významov. Všetky sa scvrkávajú na vysvetlenie významu súhrnu posvätných zvukov jeho základných slabík. Samotná mantra sa zriedka interpretuje v zmysle jej doslovného prekladu: „Ó! Klenot v [kvete] lotosu!" Najmä 14. dalajláma vysvetľuje, že mantra zosobňuje čistotu tela, reči a mysle Budhu. Druhé slovo (mani - « klenot») Zodpovedá bódhičitte – snahe o prebudenie, súcit a lásku. Tretie slovo (padme- "lotosový kvet"), koreluje s múdrosťou. Štvrté slovo (hukot) zosobňuje nedeliteľnosť praxe (metódy) a múdrosti. Takže" názov» ženská inkarnácia
Bódhisattva Avalokiteshvara — Mani Padma zapísané v matrici vesmíru “ otvorené
»Uveďte polohu v matrici modlitby Vesmíru - mantry Om Mani Padme Hum.
Teraz môžeme zapísať túto mantru do Horného sveta matrixu Vesmíru písmenami tibetskej abecedy.
Ryža. osem. Obrázok ukazuje vstup do Horného sveta matrixu Vesmíru mantry Om Mani Padme Humpísmená tibetskej abecedy. Vložka zobrazuje prepis tejto mantry v hornej časti obrázku. Je vidieť, že naľavo a napravo od textu manry sú špecifické znaky ( symbolov) vo forme dvoch bodiek a šípky smerujúcej nadol. Usúdili sme, že tieto znaky majú určitý význam a priradili sme im miesto podobné tibetským písmenám, ako je znázornené na obrázku. Výsledkom je, že mantra spolu so znakmi ( symbolov) zaujal pozíciu od 36. do 1. úrovne Horného sveta matrixu Vesmíru. Horná časť mantry sa nachádza v priestore, ktorý sa viaže na
sídlo Maha Višnua.
Ryža. deväť. Text mantry Om Mani Padme Hum, napísané písmenami tibetskej abecedy. Napravo a naľavo od textu mantry sú jasne viditeľné špecifické znaky (symboly).
Ryža. desať. Obrázok ukazuje polohu spodnej značky ( symbol) na základni ostrého vrcholu pyramídy Horného sveta matrice Vesmíru. 1) priestor horný
Tetraktis (obsahuje 10 kruhov) v mieste prechodu medzi Horným a Dolným svetom matrixu Vesmíru. Je vidieť, že stredný bod nad šípkou je zarovnaný s vrcholom pyramídy Dolného sveta matrice vesmíru. Ostatné detaily zarovnania s maticou Vesmíru znaku (symbolu) sú na obrázku jasne viditeľné. Teda náš predpoklad o význame znakov (symbolov) na začiatku a na konci mantry Om Mani Padme Hum(obrázok 9)môže byť správne.
Posvätná dýka Bhurba alebo Kila a védske božstvo Hayagriva
V recenzii resp krátky popis písmená tibetskej abecedy, hovorili sme o posvätnom tibetskom symbole Bhurba alebo Kila (Skt.). Phurba, Kila(Skt. कील kila IAST; tib. ཕུར་ བ, Wiley phurba; „kôl“ alebo „klinec“) je rituálna dýka alebo kôl, zvyčajne vo forme rukoväte v podobe troch hláv rozhnevaného božstva a trojhranný klinový tvar ... “. Tento tibetský symbol sme spojili s matricou vesmíru. Obrázok 11 nižšie zobrazuje výsledok nášho zarovnania.
Ryža. jedenásť. Obrázok ukazuje výsledok spojenia tibetského posvätného symbolu s Horným svetom matrixu Vesmíru Bhurba alebo Keela(sanskrt). Kľúčom k zarovnaniu s matricou vzoru dýky bola vzdialenosť "A" medzi detailmi obrazu, ako je znázornené na obrázku, rovnajúca sa vzdialenosti medzi dvoma susednými horizontálnymi úrovňami (6. a 5.). Celková veľkosť vertikálneho znaku je 8 úrovní. Rovnakú vertikálnu veľkosť budú mať dve slabiky v sanskrte - KI a LA(vertikálne písmená zaberajú štyri úrovne matice vesmíru). Ostatné detaily kombinovania kresby symbolu (dýky) s maticou Vesmíru sú jasne viditeľné na obrázku.
Purba symbolizuje zničenie všetkých pojmov a pripútanosť k vlastným“ som “, Rovnako ako predstavy o iluzórnosti reálny (« Z viditeľného sveta » Približne. Ed.) svetove, zo sveta. V niektorých špeciálnych rituáloch tantrického budhizmu sa používa purba ako zbraň na podrobenie síl odporujúcich doktríne . ….».
Vyššie bolo uvedené, že rukoväť dýky s trojstennou čepeľou korunovaný konskou hlavou zúrivého ochranného tibetského božstva Hayagriva:
Z Wikipédie, voľnej encyklopédie:
Ryža. 12. Hayagriva ako Vajimukhi, Kambodža, koniec 10. storočia, Guimetovo múzeum. Hayagriva(Skt. hnevlivé božstvo ochranca Náuky
“, Dharmapala), sa nachádza aj v starovekom džinizme. V archaických sochách hinduizmu je znázornený s ľudským telom a hlavou koňa, v budhizme je nad ľudskou tvárou (tvárami) zobrazená malá konská hlava (alebo tri hlavy).
Počiatky obrazu sú spojené so starým árijským kultom koňa (porovnaj kult koňa pri obetovaní ashvamedha). Neskôr to bolo zjavne prehodnotené počas kodifikácie Véd a rozvoja vaišnavizmu a budhizmu.
hinduizmus
Sťatie hlavy Hayagrivu
Vo védskej literatúre je boh Yajna stelesnený ako Hayagriva. V puránskej literatúre je Hayagriva stelesnením Višnua. Ako Taittiriya Aranyaka opisuje Yajna ako protoforma Višnu, informácie o týchto tradíciách si navzájom neodporujú.
Agni, Indra, Vayu a Yajna raz predviedli yajnu s cieľom získať havirbhagu ktoré by boli zasvätili všetkým bohom. Ale v rozpore s dohodou Yajna opustila stretnutie a vzala všetko yajnabhagu s ním a bohovia, ktorí ho nasledovali, zahnali úklonom, dal mu Davy ... Bohovia sa postarali o to, aby termiti hrýzli tetivu Yajnovho luku. Luk, narovnaný, odsekol hlavu Yajna a potom Yajna oľutoval svoj zločin. Potom pozvali bohovia Ashvinideva (božských liečiteľov), dať Yajna konskú hlavu .
Skanda Purana rozpráva podobný príbeh: božstvá vedené Brahmom súťažili vo veľkosti a ukázalo sa, že Višnu je v každej súťaži nadradený všetkým. Potom ho Brahma preklial a Višnuovi spadla hlava. Potom bohovia vykonali jadžnu a Višnu sa jej zjavil, pričom namiesto hlavy ku krku priložil hlavu koňa. Na konci jadžny odišiel Višnu do dharmarányi a predviedol tapas, vďaka čomu získal požehnanie Šivu, pomocou ktorého získal späť svoju bývalú hlavu namiesto konskej hlavy.
Asura
Asura Hayagriva, syn Kashyapaprajapatiho a jeho manželky Danu, podľa Ramayana Valmiki (Aranyakanda, Canto 14), v detstve začal tapas (prísnosť) na brehu rieky Sarasvati a po tisícročí sa objavila Devi a požiadala ho, aby si vybral akúkoľvek odmenu. Chcel sa stať neporaziteľným pre bohov a asurov a tiež nesmrteľným ... Keď sa dozvedel, že to nie je možné, chcel sa (Hayagriva) stať zraniteľným iba pre niekoho s konským krkom (pre Hayagrivu). Davy mu splnil túto túžbu. Keď získal nezraniteľnosť a neporaziteľnosť, odišiel do všetkých troch svetov, spôsobil problémy dobrým ľuďom a nakoniec vstúpil do boja s bohmi. Keď vyhral víťazstvo, zaspal a počas spánku mu Višnu odrezal hlavu pomocou ozdôb Hayagrivy venovaných Višnuovi. Višnu mu vymenil hlavu za konskú a potom zabil Hayagrivu, keď utekal.
Únos Véd
V Rámajáne (IV. 6, 5) Sugriva hovorí Rámovi, že nájde Situ, keďže stratená Veda-shruti (védska múdrosť) bola nájdená a potom (IV. 17, 50) Vali hovorí Rámovi, že dokonca nájde Situ. ak je ukrytá na dne mora ako Shvetashvatari. Komentátor vysvetľuje, že Svetashvatari je to isté ako Veda-sruti a odkazuje na istý puránsky príbeh o tom, ako asurovia Madhu a Kaitabha uniesli Veda-sruti a ukryli sa v Patale (dolný svet). Potom Višnu zostúpil do Pataly, prijal podobu Hayagrivu, zabil asurov a vrátil Veda-sruti.
Asura
Podľa Bhágavata Purány (VIII.24) asura Hayagriva uniesol Veda-sruti a ukryl ju na dne mora. Višnu v podobe
Načítava ...