Geser(Mong. Geser, Bur. Abai Geser, Kalm. Geser-khan) - v mytológii mongolských národov a národov Tibetu, ktorí kontaktovali Syanbi: kultúrny hrdina zoslaný z neba - Syn nebies, nebeský jazdec , boh vojny (patrón bojovníkov) a vyvolený kráľ (porov. mesiáš), očisťujúci zem od príšer – démonov-mangusov. Ako prvý človek, ktorý zostúpil z neba (presnejšie povedané, vyliahol sa z nebeského „kozmického vajca“), sa Geser vracia k predbudhistickej tradícii Bon. V niektorých mongolských verziách sa Tsoton ukáže ako Geserov dvojník, jedna z jeho inkarnácií.
Geser má blízko k viacerým postavám budhistického panteónu podobnosťou funkcií či vonkajším vzhľadom: napríklad ako boh vojny (tib. Dalha, Mong. Daisun-tenger, Kalm. Daichin-tengri) sa niekedy stotožňuje s Jamsaran; od konca 16. storočia je boh vojny v čínskej mytológii Guan-di spájaný s Geserom.
kult
Boli tam záhady venované niektorým dejovým cyklom Geseriady. V Tibete a medzi mongolskými národmi boli rozšírené názory o zapojení ducha hrdinu (a jeho samého) do predstavenia epickej básne, o jeho osobitnom spojení so spevákom. V kultovej praxi Geser ako univerzálne ochranné božstvo (ako väčšina šamanských božstiev) vystupuje ako patrón bojovníkov, ochranca stád, dobyvateľ démonov, darca šťastného osudu (vrátane loveckého šťastia). V šamanských invokáciách sa Geser niekedy nazýva Burkhan alebo Tengri, nazýva sa synom neba, býva na vrchole vysokej bielej hory v dome mrakov a hmly. Sviatok Geser - Sagaalgan - sa oslavoval na jar a bol sprevádzaný spevom a lukostreľbou.
Podľa legendy sa v Kame zachoval palác Geser, v ktorom boli namiesto trámov položené „hrdinské meče a oštepy“ jeho bojovníkov: po dokončení svojich činov tu kráľ Geser uschoval všetky svoje zbrane. Chrám Geser existuje v Ulanbátare a tiež v Lhase.
Etymológia
Najčastejšie je jeho meno odvodené od iránsko-sogdskej podoby titulu „Caesar“.
Geserovo detstvo
Podľa legiend je Geser synom najvyššieho boha Hormusta Khana, ktorý sa narodil na Zemi, aby porazil monštrá, ktoré sa objavili z kúskov tela Atai Ulan. Podľa inej, tibetskej verzie Gesera, bol jeden z troch synov nebeského vládcu poslaný do štátu Lin, ktorý nemal vládcu. Znovu sa narodí v Lina v rodine jedného z princov ako škaredé, ušmudlané dieťa menom Joru (v mnohých variantoch ho počala jeho matka z horského ducha). Prenasleduje ho jeho strýko z otcovej strany Thotun (Mong. And Kalm. Tsoton, Choton, Bur. Soton, Khara Zutan). Chlapec ako dieťa prejavuje úžasné schopnosti, ničí rôznych démonov, vyhráva jazdeckú súťaž o držbu krásneho Drugma (Rogmo-goa, Urmay-goohon), trónu a Linových pokladov. Potom dostane z neba nádherného koňa, nadobudne svoj skutočný majestátny vzhľad a meno Geser (v mongolských verziách - Geser-chán, zvyčajne nazývaný „vládca 10 krajín sveta, ničiteľ 10 ziel v 10 krajinách sveta). svet").
V mongolských verziách je kuriózna Geserova výzva k pánovi pekla Erlikovi – „Môj starší brat“ (Erlika možno považovať za prvého zosnulého). V mnohých verziách eposu je Geserovým pozemským otcom horský duch. Vzhľadom na spojenie s božstvom posvätnej hory, ktoré je podľa konceptov tibetskej mytológie v súlade s nebeským pôvodom hrdinu, ako aj so svetovou horou, je Geser vnímaný ako vládca „centra“ (to zodpovedá genealogickým mýtom o tibetských vládcoch), na rozdiel od vládcov periférií, ktorých boj je v podstate adekvátny civilizačnej aktivite kultúrneho hrdinu. Niekedy je sám Geser vládcom jednej zo štyroch krajín sveta - Severu. Najstaršou lokalizáciou Geseru je však zjavne Krom (pravdepodobne z Rumu - iránskeho názvu pre Byzanciu). Pod vplyvom indických a budhistických mytológií sa Geserov otec ukáže ako Brahma alebo - v ladackej (západnej tibetskej) verzii a vo všetkých mongolských verziách - Indra (Mong. Hormusta; medzi západnými Burjatmi jeho miesto niekedy zaujímajú šamani božstvo Esege Malan tengri).
Geser(Boris Ignatievich, "náčelník") - Iný, Svetelný mág najvyššej kategórie, vedúci Nočnej hliadky. Vek je oveľa viac ako tisíc rokov. Dá sa to pochopiť z momentu v románe „Posledná hliadka“, kde Geserove spomienky na Aziatov boli kedysi vysokí, modrookí a svetlovlasí. Existuje tiež dôvod domnievať sa, že Geser bol súčasníkom Veľkého Merlina. Geser je veľmi skúsený. Vykonáva riskantné viacťahové kombinácie, čím ohrozuje blaho celej Nočnej hliadky a celej Moskvy. Podľa niektorých jeho fráz, podľa zvykov, podľa spôsobu obliekania sa dá predpokladať, že Geser žil veľmi dlho v Strednej Ázii.
V oboch filmoch stvárnil úlohu Gesera Vladimír Menshov
Význam mena:
Geser (Geser, Geser-chán) je postava tibetskej mytológie (Gesar, Kesar) a mytológie mongolských národov, vrátane Burjatov (Abai Geser khubun), ako aj mnohých Turkov (Salari, žltí Uigurovia, Tuvinci, Altajci) a tibetsko-barmské národy; prototypom Gesera by mohol byť tibetský princ Gosylo, Džingischán, Alexander Veľký a etymológia jeho tibetského mena Kesar možno siaha až k Caesarovi / Caesarovi. Je synom najvyššieho boha Hormusta (Hurmasty), ktorý sa narodil na Zemi, aby porazil monštrá, ktoré sa objavili z kúskov tela Atai Ulan. Geser je hrdina epických legiend a básní, objekt rozvinutého náboženského a mytologického kultu (vystupuje v šamanských invokáciách, modlitbách, sprisahaniach a pod.). Najčastejšie je jeho meno odvodené od iránsko-sogdskej formy titulu "Caesar" alebo v mene Gosylo (v čínskom prepise - meno vládcu Tufanského kniežatstva v severovýchodnom Tibete, XI. storočie). Zdá sa, že pôvodné jadro príbehu sa vyvinulo v severovýchodnom Tibete. Podľa legiend o Geserovi bol jeden z troch synov nebeského vládcu poslaný do štátu Lin, ktorý nemal vládcu (kráľa). Znovu sa narodí v Lina v rodine jedného z princov ako škaredé, ušmudlané dieťa menom Joru (v mnohých variantoch ho počala jeho matka z horského ducha). Prenasleduje ho jeho strýko z otcovej strany Thotun (Mong. And Kalm. Tsoton, Choton, Buryats. Soton, Khara Zutan). Chlapec ako dieťa prejavuje úžasné schopnosti, ničí rôznych démonov, vyhráva jazdeckú súťaž o držbu krásneho Drugma (Rogmo-goa, Urmay-goohon), trónu a Linových pokladov. Potom dostane z neba nádherného koňa, nadobudne svoj skutočný majestátny vzhľad a meno Geser (v mongolských verziách - Geser-chán, zvyčajne nazývaný „vládca 10 krajín sveta, ničiteľ 10 ziel v 10 krajinách sveta). svet"). Geser porazí démona severu, kanibala Lubsana (porovnaj Mong. Lobsag, Kalm. Luvsarga, Buryat. Lobsogoldy Khara mangadhai) s pomocou manželky démona Meza Bumjid (Mong. Tүmen Jargalan, western drill. Tүmen Yargalan; vrátane , je to Geserova bývalá manželka, unesená démonom). Meza Bumjid prináša hrdinovi „nápoj zabudnutia“, po jeho vypití zostáva na severe.
V Lina sa Thotun, ktorý márne dožadoval Drugma, dopustí zrady, v dôsledku ktorej zbory zaútočia na Lin zo susedného štátu (v mongolskej verzii šaraigolu, v kalmyckých chánoch Sharguli, v burjatských chánoch zo Sharablinu cháni), zmocnia sa Drugma a stane sa manželkou jedného z khorských kráľov - Gurkara (Mong. Tsagaan Gertү khany chán, "white-erty chán"). Geser, ktorý vďaka nebeskému zásahu zahodil pôvab, sa ponáhľa do svojej vlasti. V maske protivného chlapca (Mong. Oldzhibai) prenikne do chórov, čarodejníckym spôsobom zabije Gurkara a po podrobení svojho štátu sa vracia s Drugmom k Linovi. Podľa viacerých zápletiek sa Geser dostane do Číny, kde si pomocou zázračných prostriedkov získa princeznú, zachráni svoju pozemskú matku z pekla; ničí démonických kráľov susedných krajín (na severe, juhu, východe a západe), podriaďuje svojich poddaných svojej moci. V mongolských legendách Geser oživuje hrdinov, ktorí padli vo vojne so šaraigolmi.
Geser. Pamätník v Ulan-Ude.
Vo všetkých verziách je Geser charakterizovaný ako podvodník: uchyľuje sa k prefíkanosti a čarodejníctvu, jeho boje spravidla nie sú hrdinského, ale „šamanského“ charakteru (chytanie a ničenie duší nepriateľov). Táto črta Geserovho obrazu prispela k rozvoju mytologicko-parodických princípov v príbehoch o Geserovi, čo sa prejavuje predovšetkým v jeho vzťahu k Thotunovi, ktorý vo väčšine zápletiek vystupuje ako Geserov „negatívny dvojník“ (neúspešné napodobňovanie, rivalita v dohadzovaní, zasahovanie na Geserovej manželke, vojnovej zrade). V niektorých mongolských verziách sa Tsoton ukáže ako Geserov dvojník, jedna z jeho inkarnácií.
Najstarším jadrom Geserovho obrazu je kultúrny hrdina zoslaný z neba, očisťujúci zem od príšer (porov. Indián Ramu). V ústnej mongolskej tradícii (a v burjatskej verzii eposu) Geser získal povesť ničiteľa démonov a príšer (mangus). Vojna démonov zbližuje Gesera s tibetským masangom a podobným burjatským Bukha-noyon baabai. Ako vyvolený kráľ a dokonca prvý človek, ktorý zostúpil z neba (presnejšie povedané, vyliahol sa z nebeského „kozmického vajca“), Geser sa vracia k predbudhistickej tradícii Bon. V mongolských verziách môže byť ozvenou takejto interpretácie Geserova výzva na pána pekla Erlika – „Môj starší brat“ (Erlika možno považovať za prvého zosnulého). V mnohých verziách eposu je Geserovým pozemským otcom horský duch. Vzhľadom na spojenie s božstvom posvätnej hory, ktoré je podľa konceptov tibetskej mytológie v súlade s nebeským pôvodom hrdinu, ako aj so svetovou horou, je Geser vnímaný ako vládca „centra“ (to zodpovedá genealogickým mýtom o tibetských vládcoch), na rozdiel od vládcov periférií, ktorých boj je v podstate adekvátny civilizačnej aktivite kultúrneho hrdinu. Niekedy je sám Geser vládcom jednej zo štyroch krajín sveta - severu. Najstaršou lokalizáciou Geseru je však zjavne Krom (pravdepodobne z Rumu - iránskeho názvu pre Byzanciu). Pod vplyvom indických a budhistických mytológií sa ukáže, že Geserov otec je Brahma alebo - v ladackej (západnej tibetskej) verzii a vo všetkých mongolských verziách - Indra (Mong. Hormusta; medzi západnými Burjatmi jeho miesto niekedy zaujímajú tzv. šamanské božstvo Esege Malaan-tengeri). Podobnosťou funkcií alebo vzhľadu sú inkarnácie Gesera (alebo jeho úžasného koňa) blízke mnohým postavám budhistického panteónu; ako vojnové božstvo Geser (tib. Dalha, Mong. Daisun-tenger alebo Daichin-tenger) sa niekedy stotožňuje s Jamsaranom. Novšie (z konca 18. storočia) je stotožnenie Gesera s bohom vojny v čínskej mytológii – Guan-di.
Boli tam záhady venované niektorým dejovým cyklom Geseriady. V Tibete a medzi mongolskými národmi boli rozšírené názory o zapojení ducha hrdinu (a jeho samého) do predstavenia epickej básne, o jeho osobitnom spojení so spevákom. V kultovej praxi Geser ako univerzálne ochranné božstvo (ako väčšina šamanských božstiev) vystupuje ako patrón bojovníkov, ochranca stád, dobyvateľ démonov, darca šťastného osudu (vrátane loveckého šťastia). V šamanských invokáciách sa Geser niekedy nazýva Burkhan alebo Tengri, nazýva sa synom neba, býva na vrchole vysokej bielej hory v dome mrakov a hmly. Na rozdiel od Tibetu, kde sú zbožňovaní aj mnohí spoločníci a odporcovia Gesera, medzi mongolskými národmi je predmetom kultu iba Geser.
Geser, Geser, postava tibetskej mytológie (Gesbr, Kesbr), mytológie mongolských národov, vrátane Burjatov (Abby Gesir Khuben), ako aj množstva turkických (salarov, žltých Ujgurov, Tuvíncov, Altajcov) a tibetsko-barmských národov. Geser- epické legendy a básne, objekt rozvinutého náboženského a mytologického kultu (objavuje sa v šamanských invokáciách, modlitbách, sprisahaniach a pod.). Najčastejšie je jeho meno odvodené od iránsko-sogdskej podoby titulu „Caesar“ alebo v mene Gosylo (v čínskej transkripcii – meno vládcu Tufanského kniežatstva v severovýchodnom Tibete, 11. storočie). Zdá sa, že pôvodné jadro príbehu sa vyvinulo v severovýchodnom Tibete. Podľa legiend o Gesere, v štáte, ktorý nemal vládcu (kráľa), bol poslaný jeden z troch synov nebeského vládcu. Znovu sa narodí v Lina v rodine jedného z princov ako škaredé, ušmudlané dieťa menom Joru (v mnohých variantoch ho počala jeho matka z horského ducha). Prenasleduje ho jeho strýko z otcovej strany Thotun (Mong. And Kalm. Tsoton, Choton, Buryats. Soton, Khara Zutan). Chlapec ako dieťa prejavuje úžasné schopnosti, ničí rôznych démonov, vyhráva jazdeckú súťaž o držbu krásneho Drugma (Rogmo-goa, Urmay-gohon), trónu a Linových pokladov. Potom dostane z neba nádherného koňa, nadobudne svoj skutočný majestátny vzhľad a meno Geser (v mongolských verziách - Geser Khan, zvyčajne nazývaný „vládca 10 krajín sveta, ničiteľ 10 ziel v 10 krajinách sveta). "). Geser porazí démona severu, kanibala Lubsana (porov. Mong. Lobsag, Kalm. Luvsarga, Buryat. Lobsogoldoy Khara mangadhai) s pomocou manželky démona Meza Bumjid (Mong. Tumen Jergalan, westernové vŕtanie. Tumen Yargalan; podľa niektorých verzií, v t. ., je bývalou manželkou Gesera unesený démonom), Meza Bumjid prináša hrdinovi „nápoj zabudnutia“, po vypití ktorého zostáva na severe.
V Lina sa Thotun, ktorý márne žiadal Drugma, dopustí zrady, v dôsledku ktorej zo susedného štátu zaútočia kone (mongolskí šaraigólovia, kalmchánski šarguli, burjati, sarablinskí cháni), zmocnia sa Drugma a ona sa stane manželkou jedného z nich. z horských kráľov - Gurkar (Mong Tsagan Gertu Khan, "Bielo-Jurt Khan"). Zahodiť pôvab prostredníctvom nebeského zásahu, Geser ponáhľa domov. V maske protivného chlapca (mon. Oldzhibai) prenikne do chórov, čarodejníckym spôsobom zabije Gurkara a po podrobení svojho štátu sa vracia s Drugmom do mesta. Podľa množstva pozemkov, Geser odchádza do Číny, kde si pomocou zázračných prostriedkov získa princeznú, zachráni svoju pozemskú matku z pekla; ničí démonických kráľov susedných krajín (na severe, juhu, východe a západe) a podriaďuje si svojich poddaných. V mongolských legendách Geser oživuje hrdinov, ktorí zahynuli vo vojne so šaraigolmi.
Vo všetkých verziách Geser charakterizovaný ako: uchyľuje sa k prefíkanosti a čarodejníctvu, jeho boje spravidla nie sú hrdinské, ale „šamanské“ (chytanie a ničenie duší nepriateľov). Táto vlastnosť obrazu Gesera prispel k rozvoju mytologických a parodických princípov v rozprávaniach o Gesere, čo sa prejavuje predovšetkým v jeho vzťahu s Thotunom, ktorý vo väčšine zápletiek vystupuje ako „negatívny kaskadérsky dvojník“ Geser(neúspešná imitácia, dohadzovacia rivalita, napadnutie manželky Gesera, zrada vo vojne). V niektorých mongolských verziách sa Tsoton javí ako dvojník Gesera, jedna z jej inkarnácií.
Najstaršie jadro obrazu Gesera- zoslaný z neba kultúrne, čistenie zeme od príšer (porov. Indián Ramu). V ústnej mongolskej tradícii (a v burjatskej verzii eposu) za Geser... bola založená povesť zabijaka démonov a príšer ( mangus). Vojna démonov spája Gesera s tibetčinou masang a jemu podobný Burjat Bukha-noyon babay.
Ako vyvolený kráľ a dokonca prvý človek, ktorý zostúpil z neba (presnejšie, vyliahol sa z nebeského „kozmického vajca“; pozri v.), Geser sa vracia k predbudhistickej tradícii Bon. V mongolských verziách je ozvenou tohto výkladu možno príťažlivosť Gesera pánovi pekla Erlikovi - "Môjmu staršiemu bratovi" (možno považovať za zosnulého prvého človeka). V mnohých verziách eposu pozemský otec Geser- horský duch. Vzhľadom na spojenie s posvätným božstvom, ktoré je podľa konceptov tibetskej mytológie v súlade s nebeským pôvodom hrdinu, ako aj so svetom vrch,
Geser je vnímaný ako vládca „centra“ (to zodpovedá genealogickým mýtom o tibetských vládcoch), protikladný k vládcom periférií, ktorých boj je v podstate adekvátny civilizačnej aktivite kultúrneho hrdinu. Niekedy aj seba Geser- vládca jednej zo štyroch krajín sveta - severu. Ale zrejme najstaršia lokalizácia Geser- Crom (pravdepodobne z Rum, iránsky názov pre Byzanciu). Pod vplyvom indických a budhistických mytológií sa G.ov otec ukazuje buď - v ladackej (západnej tibetskej) verzii a v celej mongolskej - (Mong.; Medzi západnými Burjatmi jeho miesto niekedy zaujímajú šamani božstvo Esege Malan-). Podobnosťou funkcií alebo vzhľadom prevedenia Gesera(alebo jeho nádherný kôň) majú blízko k množstvu postáv lamaistického panteónu; ako božstvo vojny Geser(tib. Dalha, Mong. Daisun- alebo Daichin-) sa niekedy stotožňuje s Jamsaranom. Neskôr (od konca 18. storočia) je identifikácia Gesera s bohom vojny v čínskej mytológii - Guan di
.
Boli tam záhady venované niektorým dejovým cyklom Geseriady. V Tibete a medzi mongolskými národmi boli rozšírené názory o zapojení ducha hrdinu (a jeho samého) do predstavenia epickej básne, o jeho osobitnom spojení so spevákom. V kultovej praxi Geser ako univerzálne ochranné božstvo (ako väčšina šamanských božstiev) pôsobí ako patrón bojovníkov, ochranca stád, dobyvateľ démonov, darca šťastného osudu (vrátane loveckého šťastia). V šamanských invokáciách sa G. niekedy označuje ako Burkhan alebo, nazýva sa synom neba, býva na vrchole vysokej bielej hory v dome oblakov a hmiel. Na rozdiel od Tibetu, kde sú zbožštení aj mnohí spoločníci a odporcovia Gesera, medzi mongolskými národmi je predmetom kultového uctievania len Geser.
Lit .: Geseriáda. Legenda o milosrdnom Geser Mergen Khanovi, ničiteľovi desiatich ziel v desiatich krajinách sveta, prel., Entry. článok a komentár. S. A. Kozina, M.-L., 1935; Abai Geser, vstup článok, per. a komentáre. A. I. Ulanova, Ulan-Ude, 1960; Abai Geser-khubun, hodiny 1-2, prel. a cca. M. P. Chomonova, Ulan-Ude, 1961-64; Damdinsuren Ts., Historické korene Gaseriad, M., 1957; Stein R. A., Recherches sur l dopée et le barde au Tibet, P., 1959; Tucci G., Heissig W., Die Religionen Tibets und der Mongolei, Stuttg., 1970.
Obraz Gesera Khana, legendárneho hrdinu eposov ázijských národov, zaujíma osobitné miesto v tvorivom dedičstve rodiny Roerichovcov: v umeleckom dedičstve a v esejach, knihách Nicholasa Roericha, vo vedeckých prácach Jurija. Nikolajevič, v dielach Eleny Ivanovnej, v dielach Svyatoslava Nikolajeviča. Fragmenty niektorých diel tu zhromaždených pomôžu dozvedieť sa viac o tomto hrdinovi, ktorý je obzvlášť uctievaný v celej Strednej Ázii.
Aktuálne sa nám podarilo nájsť 11 obrazov N.K. Roericha a jeden obraz od S.N. Roerich, priamo súvisiaci s obrazom a menom Geser Khan. Ale je veľa ich diel, ktoré s touto témou akosi rezonujú, obohacujú a dopĺňajú ju. Niektoré z nich sú použité v tejto kolekcii.
N.K. Roerich
"Denníkové listy". Zväzok 1, ICR, M. 1995
"Ó quanta allegria!"*
... Vezmite prosím na vedomie, že zatiaľ čo ságy o Gesar Khanovi a ceste do Šambaly * a kráľovstvo presbytera Jána zostali v medziach legiend, niektorí premýšľaví učenci zároveň pozorne počúvali tieto obrovské výzvy staroveku. A opäť ich niekto obdivoval a zvolal: "Aká radosť! Aká živosť! Aká nesmiernosť!" ...
1
1. januára 1935 Peking
Erdeni Mori
Videli sme bieleho koňa svätého Egorija.
Videli sme biele kone Flora a Laurus.
Videli sme biele kone Svetovita a Valkýry sa preháňali na bielych koňoch. Počuli sme o Isfahanovom koni. Videli sme osedlané Arjunove kone, ktoré strážili chrámy. Počuli sme o koňovi Gesara Chána, dokonca sme videli údery jeho podkov. Poznali koňa Himavat s ohnivým bremenom Chintamani.
Na čínskych maľbách nesú jelene rovnaký ohnivý poklad. Ako jeleň svätého Huberta. A chôdza bieleho koňa načrtáva hranice štátu. A opäť hrdinovia na bielych koňoch. A v Mongolsku bude biely kôň Tsagan Mori poznačený všelijakými legendami. Rúti sa naň aj Rigden-jyepo a v plamenných odrazoch sa kôň rozpáli. A keď ľudia na jednej strane očakávajú budúcnosť, Veľký jazdec obráti tváre čakajúcich smerom k druhej – na správne miesto.
Práve biely kôň v legendách ľudí patrí k hrdinovi. Je to biely kôň, ktorý zostáva sám kráčať a prináša skvelú správu...
31. marca 1935 Pinzog Dedeling
|
Kôň šťastia. |
Hrad Geser Khan |
Siegfried
V legendách o Gesarovi Chánovi možno nájsť akoby ozveny Eddy a miestami akoby zaznel roh samotného Siegfrieda. Dokonca aj meno manželky Gesara Khana, Brugum, sa mimovoľne podobá na meno Brunhilde.
Teraz nepremýšľame o tom, kto presne počul alebo navrhol podobnosť a podobnosť, možno to počuli veľkí Góti alebo možno niektorí z dávnejších cestovateľov. Teraz o to nejde. Rovnako nevieme presne, ktorí „Druidi“ zachytili v Karnaku práve kamenné stavby, práve megality, ktoré udivujú cestovateľa v tibetských Himalájach. Potom, čo má Alencon spojenie so starými Alanmi, sme stále menej ohromení starovekými pohybmi a analógiami.
Teraz chcem napísať, ako často sa určité zvukové a farebné úlohy týkajú konkrétnych miest. Znie Siegfriedov roh v Egypte? Samozrejme, že nie. Znie to v údoliach Indie? Samozrejme, že nie. Znie to v Barme, Siame, Číne? Samozrejme, že nie.
Len čo však vstúpite do šírych mongolských priestorov, v závale kopcov a roklín sa úplne ozve roh Siegfrieda, priateľa víťazstiev.
V každej krajine vám jeden alebo druhý zodpovedajúci motív zabzučajú a zapamätajú si ho. Musíte byť necitliví, aby ste všade kŕmili svoje vibrácie tou istou skladbou. Znamenalo by to, že by sme svoje nálady vyjadrovali len sami sebe, neabsorbovali nič z okolia.
Je to preto, že Siegfried je pamätaný v horách a kopcoch Mongolska, pretože Wagner vytvoril svoj Prsteň v horách Tirolska a Talianska, v ktorom mohol dobre znieť Siegfriedov roh. Ostatne na tom istom mieste zachytili Góti zvuky svojich víťazstiev. … Ak v gotickej katedrále aj bez organu znie Bachov chorál a fúga, potom vo vás budú mimo akýchkoľvek budov znieť prevažne Wagnerove koncepty. Je pravda, že keď sa v Kame dopočujete o hrade Gesar Khan, v ktorom sú namiesto trámov umiestnené bojové meče, začnete uvažovať, či ste prítomní v časoch Guntara a Gegena a či títo duchovia budú medzi sebou hovoriť po tibetsky.
Siegfriedov roh však medzi múrmi hradu nezaznie. Zaznie v otvorených priestoroch a samotný hrdina odíde spoza hory. Zreteľne vynikne na svahu kopca a bude sa zdať taký veľký, skvelý, ako sa objekty často zdajú byť zväčšené v púštnych rozlohách.
Zavolajte
1944 Tempera na plátne. 38 x 91,4
PPatrí do centra-múzea. N.K. Roerich, Moskva, Rusko. Nachádza sa v Štátnom múzeu východu
Možno niektorí moji priatelia budú prekvapení, prečo Mongolsko dokáže vyvolať spomienku na Wagnera a Siegfrieda. Pravdepodobne sa niekomu takáto jednota bude zdať nepochopiteľná. Poviem aj to, čo by niektorí nazvali istou herézou. V niektorých mongolských a tibetských piesňach, v klarinetoch a v obrovských trúbkach kláštorov sme zneli aj niečo z Wagnera. Som presvedčený, že ak by mal Wagner počúvať trúbky tibetských a mongolských kláštorov a nejaké piesne, boli by neobyčajne blízke jeho povedomiu. Ale tieto trúbky a tieto piesne si vyžadujú predovšetkým priestor, tak ako v zamknutej pivnici neznie Siegfriedov roh.
Pamätám si, ako Rudnev nahral niekoľko mongolských piesní. Z nich sa uskutočnil pochod pre fínske jednotky. Vo fínskych skalách znel tento pochod veľmi lákavo a vznešene. Tu je ďalšia fúzia pre vás. Všade, kde môže zaznieť splynutie, a nie chrastenie zlomenosti, vždy si spomeniete na volajúci a potvrdzujúci roh Siegfrieda, víťaza hada.Niekedy sa zdá, že Wagner dodržiava tradíciu. Teraz akoby sa to už celé opakovalo, no napriek tomu „akože“ stále vidíte osobnosť Wagnera, ktorý v celej svojej odvahe a so všetkou zodpovednosťou zdieľa so všetkými zvuk svojej duše.
V Parsifalovi Wagner dvíha naplnený Kalich. Ako správny Galahad sa nebojí ohnivého miesta a tvrdí, napriek všetkému strašnému a nepolapiteľnému. Galahad ide priamo na svoje ohnisko. Nič ho nevystrašilo a duchovia boli strašidelní. Tieto príklady nebojácnosti, príklady pozdvihnutia Svätého grálu, samozrejme, zostanú na výšinách, na ceste, ku ktorej bude viackrát počuť Siegfriedov roh.O Gesar Khanovi vie aj náš Wang. Je predsa z Kuku-nory a tam túto legendu pozná každý. Mnoho verzií Gesariády už vyšlo, no neustále narážate na nové detaily hrdinského eposu. Pravdepodobne raz Džingischán počul a bol inšpirovaný skutkami Gesara. A mnohí ďalší priatelia víťazstva - mnohí Siegfriedi dostali zvuk svojho rohu z podobných večných zdrojov.
3. mája 1935 Tsagan Kure
"Denníkové listy". Zväzok 2, ICR, M. 2000
Banner mieru
Žiadajú vás, aby ste zbierali tam, kde sú znaky našej zástavy mieru. Znamenie Trojice bolo rozšírené po celom svete. ...
Čintamani - najstarší koncept šťastia sveta v Indii - obsahuje toto znamenie. V Chráme nebies v Číne nájdete rovnaký obraz. Tibetské tri poklady hovoria to isté. Na slávnom obraze od Memlinga je ten istý znak jasne viditeľný na hrudi Krista. Je aj na obraze štrasburskej Madony. Rovnaký znak je na štítoch križiakov a na erboch templárov. Gurda, slávne kaukazské čepele, nesú rovnaké znamenie. Nerozlišujeme to na filozofických symboloch? Je na snímkach Gesara Khana a Rigdena-Djyepa. ...
24. mája 1939
Kroky
Na sever od nás sa týči snehový priesmyk Rotang – cesta do Tibetu a Strednej Ázie. Okrem dnes už vydláždenej cesty vedú k tomuto priesmyku aj staré veľké schody z ťažkých kameňov. Hovorí sa, že toto hrdinské schodisko kedysi postavil Gesar Khan. Vo všeobecnosti je zvykom venovať všetky gigantické stavby, ktoré prežili od nikto nevie akých storočí, mocným hrdinom. ...
Ako vždy sa hovorí, že v určenom čase vyjdú aj tieto starožitnosti. Je veľmi pozoruhodné, že pozornosť sa venuje aj štúdiu miest zaplavených morom. Kroky sa nachádzajú v hĺbkach aj vo výškach.
História potrebuje nové materiálne dôkazy. Ukázalo sa, že mnohé z problémov sú oveľa zložitejšie, ako sa bežne myslelo. Ľudské vzťahy sa topia v hmle času. Veľa by sa malo posunúť späť do starých tisícročí. Celá móda. Kedysi bola móda všetko zbližovať a potom prišla túžba odsťahovať sa, no pravda je často uprostred. V hustých húštinách je obzvlášť dojemné nájsť starobylé schody vedúce k niektorým neexistujúcim pevnostiam. ...
|
Kroky Himalájí |
Ratan (horský priesmyk)
|
Duša ľudu
… Nenapíše sa teraz opera o hrdinovi Gesarovi? Koľko materiálov sa nahromadilo z tohto eposu! Vedľa nás za zasneženou horou Ladakh je západný Tibet. Tradícia ho považuje za rodisko Gesara. Cez priesmyk Rotang vedú aj starodávne schody - položil ich hrdina, keď išiel bojovať proti nepravde. V Ladakhu sú na skalách stopy po Gesarovovom koni. Na hore sa týčia aj svetlé dvere do hrdinovej pevnosti. Sú tam piesne o Gesarovi a o jeho žene Brugum.
Yuri napísal veľa Gesriadiných básní v ladackej aj amdoskej verzii. Všetko nie je zverejnené. Teraz sa v Mongolsku a Burjatsku pripravujú na oslavu Gesara, hrdinu, najčestnejšieho a najodvážnejšieho. Všetky materiály budú užitočné. Je poučné vidieť, ako Gesariáda prešla celým srdcom Ázie. Národy si vytvorili svoje najlepšie myšlienky.
Mali sme tibetský tank o Gesarovi. Bolo na ňom predvedených veľa kúskov, nechýbali ani čižmy s vlastným pohonom. Hrdina sa ponáhľal pomôcť ľudstvu. Mal aj lietajúceho koňa. Hrdina sa vedel otočiť a akékoľvek zviera a vták - všetko pre dobro. V Kama - jeho paláci a namiesto trámov boli umiestnené hrdinské meče jeho armády. Lobzang priniesol veľkú „vzácnosť“ – zub Gesarovho koňa. Na Spiti je veľa rôznych fosílií. Jamsarano zozbieral veľa básní o Gesarovi.
A zrazu rádio kričí do celého sveta o oslave Gesara. Do Lahullaha prišiel spevák - spieval a hral o hrdinovi a vo všetkých dedinách sa zišli, aby počúvali príbeh, v ktorom žije duša ľudu.
15. júna 1941
"Denníkové listy". Zväzok 3, ICR, M. 1996
Predpokladané dátumy
…
Skúste si zakázať vyslovovať zmysluplné – Šambalu. No zmĺknu, sklopia zrak, utopia oči vo vráskach, no srdce bude spievať posvätnú pieseň ešte silnejšie. Hlas ticha zaznie hymnu o posvätnej bitke o záchranu sveta. Pripravovali oslavu Gesara Chána, hrdinu Mongolska. Rozdeľte medzi Gesar Khan a Shambhala! Nepodarí sa to, pretože tento hlboký epos, blízky ázijským národom, má jeden koreň.
17. augusta 1943
|
Geserov meč |
Lahula Rocks (Signs of Geser) |
"Himavat"
"Meč Gesser Khan"
„Zvony karavánskych mulíc opäť dunia. Opäť strmé výhonky horského priesmyku. Opäť prichádzajúci cestujúci, z ktorých každý nesie svoje každodenné tajomstvo. Opäť príbehy o miestnych duchovných pokladoch, o pamätných miestach. Na skale je opäť zobrazený hrdinský meč Gesser Khan. Opäť sú pred nami jaskyne a vrcholy posvätnej púte. Láma Mingjur hrdo volá ku kameňu s obrazom meča. Preto bol koncipovaný obraz "Meč Gesser Khan". Kde sme videli tieto charakteristické formy strážneho meča? Videli sme ich v Minusinsku, videli sme ich na Kaukaze, videli sme ich v mnohých sarmatských a keltských starožitnostiach. Tento meč, tak jasne vytlačený na starodávnom, leštenom hnedofialovom povrchu kameňa, vedie všetkých k rovnakým úvahám, k sťahovaniu národov. Je to znamenie boja, je to znamenie odvážneho prechodu? Alebo zabudnutá hranica? Víťazstvo?" (str. 41)
Obrázky Ladakhu, Lahulu a celej himalájskej vysočiny spadajú do dvoch hlavných typov. Ide o budhistický typ, ktorý sa dodnes zachoval vo forme obrazu hákového kríža (budhistického aj reverzného, Bon-po), leva, koní Gesser Khan, náboženských nápisov, chortenov a iných kultových predmetov.
Iný typ obrazov, ktorý pochádza z dávnejších čias, v súvislosti s predbudhistickým Bon-po a inými kultmi ohňa, je ešte viac fascinujúci vo svojej záhadnosti, vo svojej zvláštnej podobnosti s obrazmi Druidov. zaujímavé v štúdiu veľkého sťahovania národov.
Hlavnou témou týchto obrazov (čiastočne reprodukovaných v spisoch Dr. Franke, 1923) je horská koza, ktorá bola symbolom ohňa. Medzi týmito obrazmi možno technikou rozlíšiť množstvo vrstiev, od starovekého (podobného švédskemu halristingaru) až po najnovšie, dokazujúce vnútornú existenciu akéhosi kultu.
Okrem horských kôz vo všetkých možných kombináciách môžete vidieť obrazy slnka, rúk, tancov rituálnych postáv a ďalšie znaky starovekého folklóru. Tento typ zobrazenia s najstaršími tradíciami si zaslúži starostlivé štúdium, najmä v porovnaní s podobnými starožitnosťami v iných krajinách. Podarilo sa nám pridať ďalšie dva obrázky, ktoré neboli predtým uvedené, k iným obrázkom. V trakte Karga a pri samotnom Keilangu (Lahul) sme našli obrazy mečov, ktorým som venoval jeden zo svojich obrazov a prezentujem ho vašej váženej spoločnosti. Význam týchto obrazov je záhadný, no zaujímavé je najmä to, že ich tvar sa úplne zhoduje s tvarom bronzových mečov a dýk minusinského sibírskeho typu, tak charakteristickým pre prvých veľkých osadníkov. Nebudeme robiť žiadne domnienky, tým menej závery, ale tento poučný detail uvedieme ako ďalší vodiaci míľnik.
.A tu je vzácny obraz samotného Veľkého Gesser Khana. Okolo bojovníka sú zhromaždené znaky jeho reinkarnácií a všetko, čo je nezabudnuteľné, na čo by sa v tomto veľkom epose nemalo zabudnúť. Na schodoch trónu sú tibetské čižmy. Koniec koncov, toto sú práve tie bežecké topánky, ktoré sú označené v skutkoch Gessera Khana. Ale stoja blízko, čo znamená, že veľký bojovník nového sveta je už pripravený na hrdinský čin. Čoskoro príde.
«
Pevnosť plameňa»
Riga, Vieda, 1991
"Meč Gessar Khan"
Po prejdení Tibetu a Ladakhu možno oceniť Lahul. Snehové vrcholy, kvetinové trávy, voňavé borievky, svetlé šípky nie sú horšie ako tie najlepšie údolia v Tibete. Mnohé svätyne, stúpy, pustovnícke jaskyne Ladaku neustúpia. Na skalách sú aj rituálne postavy lukostrelcov, ktorí dobiehajú šípom strmých horských baranov. Ale staroveké aibeko bolo symbolom svetla! Rovnaké pohreby sú v hroboch vyložených kameňmi a v kamenných kryptách – komorách. Nad Keilang leží mocná Zvonová hora - "Duchovný odpočinok", s posvätným vrcholom triglavy ako norbu-rinpočhe. (str. 178)
Altaj-Himaláje
M. "Sphere" 1999
Ch. 5 "Lamayura - Leh - Chemi"
Kláštor Maulbek s dvoma chrámami a nespočetnými ruinami korunuje skaly s neobyčajne hrdinským súhlasom. Ako drahocenný bronzový ingot! A krajina zabudnutého hrdinstva spí. Zabudli ste na legendu o Herodotovi o mravcoch prinášajúcich zlato z brehov Indu. Ale niekto si toto zlato pamätá. A Gesser Khan sľubuje, že časom otvorí zlaté polia ľuďom, ktorí budú schopní primerane naplniť prichádzajúci čas Maitreyi - vek spoločného dobra. Vek svetového spoločenstva, ktorý odkázal samotný Budha. (str. 124-125)
A Brugum Gesser Khan je podobný Siegfriedovej Brunhilde. (str. 128)
|
Maulbeck |
Meč Geser Khan („hranica meča“) |
Ladašská pieseň:
Indická viera vstúpila cez brány Východu.
Povedz mi, prešli ste cestou posvätného slova?
Perzské kráľovstvo stavia brány juhu.
Sledovali ste ich?
Nebeské posolstvo Číny nám otvára západnú bránu.
Ako ste sa vydali cestou čínskeho znamenia? A brány Severu patria Gesserovi Chánovi.
Ako ste išli cestou úderu mečom?
Prešli ste bránou vedúcou do Lhasy, kadiaľ vedie cesta hľadačov pravdy?
Východ je vstupnou bránou do Indie.
Tam, ctiac si posvätné slovo a zvyk, sme odpočívali.
Perzský štát vlastní bránu na juh.
Tam sme ctili hranicu šľachty.
Nebeské posolstvo Číny nám otvorilo západnú bránu.
Potvrdenie načasovania nás potešilo.
Brána k bojovníkovi Gesserovi na severe.
Za zvuku mečov sme míňali tieto národy.
A cez brány Lhasy, hľadajúc pravdu, sme prešli a v tichosti skúšali nášho ducha.
Geografická zvláštnosť piesne zrejme pramení z prekryvov viacerých kmeňov. (str. 129-130)
Venujte pozornosť kombinácii Guanyin, Arya-Balo - Avalokiteshvara. Gesser trvá na výstavbe chrámu Arya-Balo. Gesserovo meno sa dostalo až k Volge (Astrachaň). Gesser je spojený s Assur. Chrám Gesser Khan bol postavený na mieste vzhľadu Avalokiteshvara. (str. 131)
Burjatláma uvádza, že keď išiel do Šambaly, viedla ho podzemná chodba. Ihrisko sa niekedy zúžilo natoľko, že len ťažko mohli tlačiť rodokmeňového barana, ktorý bol vedený na vyhradené miesto. Mongolskí lámovia označujú niekoľko „strážených“ miest v rámci Khangai a Gobi. Prišli tam uponáhľaní vyslanci z Himalájí. V blízkosti Kalatse je veľa miest zasvätených menu Gesserkhan:Garuda - Gesser Khan; 2. Gesserovo sedlo; 3. Brugumská tamburína – Gesserova manželka; 4. Kolovrat z Brugumy; 5. Hrad Gesser Khan - vysoká skala, biela škvrna je znakom dverí. Sumur má na skale podobu korunovaného leva. Tento lev je na tibetských vojenských zástavách. Mongoli hovoria o blízkom príchode „Meru“. Na jar sa v Ladakhu koná festival Gesser so spevom a lukostreľbou. Z názvov piesní je upletený celý veniec Gesser. Zapamätajme si mená: „Gesser víťaz“, „Gesser a poklad obrov“, „Múdrosť Brugumy“, „Otec a Matka všemohúci“, „Návrat Gessera a Brugumy“, „Hlasy neba“, „Kliatba šípu“, „Štyri víťazstvá Gessera“, „Gesserova modlitba na vrchole Shrar“, „Gesser – Pán blesku“, „Gesserova víťazná pieseň“, „Chvála Gesserovi“. Niektoré mená sú cestou národného povedomia, národnej dôstojnosti a snom hrdinu slobody. Ladakhovia aj Mongoli čakajú na bojovníkov a budovateľov života. Sú obdarení nielen levou odvahou, ale aj hadou prefíkanosťou a neúnavnosťou jeleňa. Aké úžasné je pozorovať rast vedomia a jeho razenie v hrdinských symboloch! (str. 132)
|
Hrady Geser Khan |
Ladakh. Le. kráľovský palác
|
Orionovo meno sa často spája s príbehmi Gessera Chána. Na Altaji sa hora Belukha nazýva Uch-Syure. Uch-Orion. Iste - obydlie bohov, zodpovedá mongolskému Sumeru a indickému Sumeru. Vystúpte na horu Uch-Syure pozdĺž bieleho khadaku. Nebeský vták na hore Uch-Syure porazil draka. Tsagan-Ubugun, biely starý muž, má vždy blízko k Veľkému vozu. (str. 133)
Bývame v ladakskom paláci. Ruiny talianskych hradov blednú pred touto malebnou spleťou, stúpajúcou medzi misku pestrofarebných hôr. Kde sme sa stretli s tak vysokými strešnými terasami? Kde sme kráčali po takých zničených zadných uličkách? Bolo to na obraze "Mecheski - Moon People". Áno, sú to tie isté veže. Len tu nežije Meheski, ale potomkovia Gessera Chána. Králi Ladaku sú potomkami hrdinského Gesser Khan. (str. 142-143)
Ch. 8 "Taklamakan - Karashar"
18. február…. Vstupujeme do čínskeho bývania. Oproti vchodu je oltár s novoročnými darmi a sladkosťami. Na stene je živý obraz „pána“ bohov. Kto je to? Koniec koncov, toto je ten istý Keysar; veď to je ten, koho každý svojím spôsobom očakáva. Nový rok víta len jeho obraz...
Ch. 9 "Karašar - Džungaria"
30. apríla…. V Lhase sa nachádza chrám Gesser Khan. Po stranách vchodu sú dva kone – červený a biely. Podľa legendy, keď sa Gesser Khan priblíži k Lhase, tieto kone sa smejú. Nepríde tento výkrik koní čoskoro? ... (s. 323)
10. máj. ... Sága o Gesserovi Chánovi stále žije: „Gesserovi Bogdohanovi je poslaných sedem hláv, odrezaných od siedmich kováčov, a on varí týchto sedem hláv v siedmich medených kotloch. Vyrába z nich poháre, vsádza tieto poháre do striebra. A tak vyšlo zo siedmich siedmich misiek, ktoré Gesser Khan naplnil silným vínom. Potom pristúpil k múdremu Manzal-Gormo a dal jej tieto misky a ošetril ju. Ale ona vzala týchto sedem misiek od siedmich hláv čiernych kováčov. a hodil ich do neba. A vytvoril sedem mís súhvezdia Dolon-Obogod (Ursa Major) a stráži dátumy.“ Ako úžasne sú symboly naliate do týchto nejasných a zdanlivo nezmyselných slov, ktoré spájajú Gesser Khan so sedemmiestnym súhvezdím Severu. Mongolská „gabala“ a špeciálne misky bhutánskych chrámov pripomínajú rovnaké túžby a nádeje. Potvrdzuje sa náznak z Tripitaky, že "Budha naznačil, že jeho pohár sa v čase nových výdobytkov sveta stane predmetom hľadania, ale nájsť ho môžu len čistí nositelia spoločenstva." Dobre dobre! "Ribhvas sa ponáhľa do Savitri - Slnko pre Somu", podľa múdrosti Rig Veda. Na tanieri jil-kor je v strede vyrazená hora Sumeru a po jej stranách sú okolo nej štyri svetové strany v podobe veľkých ostrovov. Akoby bod v rovnakej vzdialenosti od štyroch oceánov... Láma vyhlasuje: "Nech je život pevný ako neústupný, víťazný ako vlajka učiteľa, silný ako orol a môže trvať večne!" (str. 333)
Ch. 11 "Mongolsko"
14. júla ... Večer čítali naši lámovia modlitby k Maitreyovi a Shambhale. Kiežby Západ pochopil, čo v Ázii znamená slovo Shambhala alebo Geser Khan! (str. 398)
Ch. 12 "Tibet"
Vlasť Gesser Khan - Ladakh s istotou vie, že čas na obnovu sveta už nastal. (str. 437)
|
Tím Gesara Khana
|
Hrady Geser Khan 1929 Preglejka, tempera. 20,5 x 26,5. Zbierka Giro. New York. USA |
E.I. Roerich
Kryptogramy východu
E.I. Roerich "Cesty ducha" M. "Sphere" 1999
Proroctvo o Šambale a Maitréji
... Dekrét Kesara Khana. "Mám veľa pokladov, ale môžem ich dať svojmu ľudu len v určenom čase. Keď armáda severnej Šambaly prinesie kópiu spásy, potom otvorím horské skrýše a podelím sa o svoje poklady rovnako s armádou a budem žiť v spravodlivosť. Môj Dekrét čoskoro dobehne všetky púšte."
Keď moje zlato rozprášili vetry, určil som dátum, kedy si ľudia zo severnej Šambaly prídu vyzdvihnúť môj majetok.
Potom môj ľud pripraví vrecia na bohatstvo a každému rozdá primeraný podiel."
Môžete nájsť zlatý piesok, môžete nájsť drahé kamene, ale skutočné bohatstvo príde až s ľuďmi zo severnej Shambhaly, keď príde čas ich poslať.
Tak prikázané…. (str. 327 – 328)
Yu.N. Roerich
"Legenda o kráľovi Kasarovi z Lingu"
Epos Kasar je medzi kmeňmi Golok veľmi obľúbený. Verí sa, že Kasar zanechal svoj čarovný meč v krajine Golokov a mnohé horské vrcholy a terén v krajine Golokov sú spojené s menom Kasar, napríklad vysoký snehový masív Anymachen ( A - myes - ma - chen ), dominujúci celej oblasti, sa ľudovo nazýva „Gesar pobrang“, teda „Kasarov palác“ (s. 57)
|
Hrady Geser Khan |
Hrad Geser Khan |
"Tibet - krajina snehu"
Prednáška
Yu.N. Roerich "Tibet a Stredná Ázia" Samara, 1999
Muži čupia pri ohni a rozprávajú si rôzne príbehy a miestne správy, ktoré prináša okoloidúci karavan. Ak niekto z rodiny vie spievať, môže spievať starodávnu baladu o Geserovi, mocnom kráľovi bojovníkovi, ktorý kedysi dobyl Tibet, o tom, ako sa opäť objaví na zemi, aby nastolil kráľovstvo spravodlivosti. Pamätám si tieto zhrbené postavy ľudí, na tvárach ktorých sa hrajú odlesky ohňa, ako dlho do noci rozprávali o hrdinských činoch kráľa Gesera a jeho siedmich priateľov-bojovníkov. Zvyčajne bezvýrazné tváre nomádov sa zrazu rozžiaria vnútorným plameňom, ktorý lepšie ako slová vyjadruje, že v hĺbke nomádovho srdca stále drieme prastarý bojovný duch. Ktovie, čo sa stane, ak sa nad rozľahlosťou tibetskej náhornej plošiny zrazu ozve staroveký vojnový krik Geser? (str. 262)
Ako v epose nášho stredoveku, meče tibetských hrdinov majú mená. Najslávnejšie meče sú prevzaté z tzv lacanga, alebo Geserov chrám, ktorý sa nachádzanohy neďaleko Jiekundo v severovýchodnom Tibete. Hovoria, že podľa Na konci svojich činov si kráľ Geser nechal všetky svoje zbrane v tomto chráme. Strop chrámu je vyrobený z dlhých mečov a kopijí namiesto trámov. Počas V nedávnej čínsko-tibetskej vojne mnohé z týchto mečov ukradli tibetskí vojaci a teraz sú ponúkané za premrštené ceny. (str. 264-265)
Bon je komplexné učenie, v ktorom sú staroveké formy šamanizmu Severná Ázia zmiešaná s presvedčením a praktikami prírodných náboženstiev primitívne obyvateľstvo severozápadnej Indie. Akceptuje to?kultu až po indoeurópsky starovek alebo – ako sa prikláňam k názoru – k predárijskú vrstvu obyvateľstva, sa zatiaľ nedá s istotou stanoviť. Existujú dve formy bonu: primitívna úcta k prírode, úplná šamanské a nekromantické rituály a niekedy aj krvavé obeteshenii a reformovaný Bon, alebo prispôsobený budhizmu. V prvom v podobe Bóna stretávame bohov neba a zeme, slnka a mesiaca, hviezd a štyri svetové strany. Táto podoba Bona patrí do cyklu legiend o Gesere. (str. 266)
V stane kočovníkov, pokiaľ nie je kňaz Bon, je to zriedkavé kniha. Jedinou často sa vyskytujúcou skladbou je veľký epos o kráľovi Geserovi, mocnom hrdinovi, o ktorého skutkoch sa spieva v epickej básni, pozostáva zo 16 kníh. Všetky dostupné knihy eposu sú písané rukou, báseň nebola nikdy vytlačená a rodiny si ju cenia. Pre nomádovkov z východného a severného Tibetu, legenda o Geserovi nie je len epos - je ich náboženstvo, ich stelesnená nádej na lepšiu budúcnosťpodľa vzoru ich slávnej minulosti.
Epos o Geserovi je komplexná kompozícia, ktorá zahŕňa prastarý kult prírody, kde sa uctievanie slnka, mesiaca, hviezd a ročných období mieša s prastarým eposom o veľkom hrdinskom kráľovi, ktorý kedysi vládol niekde na severovýchode Tibetu. Historický základ legendy nás zavedie do vzdialenej minulosti veľkých nomádskych ríš Strednej Ázie. Báseň chváli činy kráľa Gesera, jeho udatnosť a činy v mladosti a niekoľko víťazných ťažení proti kráľovi Horovi, ako aj iným kočovným vodcom.
V súčasnej podobe je báseň pravdepodobne pomerne neskorou skladbou, no jej jadro patrí k spoločnému dedičstvu nomádov Strednej Ázie a zachovalo si veľa zo starovekého nomádskeho eposu. Ide o starodávnu pamiatku kočovnej poézie, ktorá vznikla tvorivým úsilím niekoľkých kočovných národov. Vo svojej modernej podobe je táto báseň mimoriadne populárna v Mongolsku a medzi turkickými kmeňmi Strednej Ázie. Za Mandžuov bol kráľ Geser pod menom Huangdi vyhlásený za božského ochrancu mandžuskej dynastie.
V Tibete a Mongolsku sa epos Geser neustále obohacuje o nové piesne a epizódy. Verí sa, že Geser sa opäť vráti na zem a povedie nomádske kmene proti mocnému nepriateľovi, ktorý príde založiť kráľovstvo zla. Madame David-Nel, statočná francúzska cestovateľka, si ako prvá všimla túto novú mesiášsku postavu Gesera a počas môjho pobytu v Tibete medzi nomádmi Horusa sa mi podarilo zozbierať ďalšie údaje, ktoré jasne potvrdzujú dôležitý fakt, že nová kapitola v rozsiahlom epose o Geserovi sa stále píše.
Každý, kto vie, aký obrovský vplyv majú takéto mesiášske proroctvá na jednoducho zmýšľajúcich nomádov, ľahko pochopí skrytú potenciálnu silu, ktorá leží v temných nomádskych masách vysokohorskej Ázie. (str. 268)
... šíp je niekedy vnímaný ako symbol kráľa Gesera, ktorého spojenie s uctievaním prírody definitívne ukázal doktor Franke. (str. 269)
"Po cestách Strednej Ázie"
ID "Agni"
Súčasný Raja Ladaka žije vo svojom letnom sídle v Toge... Keď sa pri vzácnych návštevách objaví v uliciach Lehu, mnoho ľudí padne na zem, vítajúc potomka starovekého rodu Geserovcov. (str. 23)
V dedine Changpa v blízkosti Lehu našiel doktor Franke zaujímavé fresky, ktoré oživujú dôležité udalosti v živote Gesera. Nástenná maľba nájdená v letnom sídle rodiny bKa-blon alebo ministrov hovorí o Geserovej vojne proti l Jang-dmag, krajine vo východnom Tibete. Fresky venované Geserovi sú v Tibete mimoriadne vzácne a vy si s vďakou spomínate na Dr. Franke, ktorý z nich vytvoril kópie. (str. 25)
Druhú triedu bonskej literatúry predstavujú nomádske legendy o kráľovi Geserovi, mocnom bojovníkovi, spojené v šestnástich zväzkoch. Všetky kópie tohto dôležitého diela sú v rukopisoch. Pokiaľ je známe, nikdy nebol publikovaný a existujúce kópie sú žiarlivo uchovávané rodinami. Pre nomádov východného a severného Tibetu nie je legenda o Geserovi len epickou básňou, je to ich náboženstvo, stelesnená nádej na lepšiu budúcnosť, ktorá je vyjadrením slávnej minulosti.
Moderná Geserova epická báseň je komplexným fiktívnym dielom založeným na starodávnom kulte, v ktorom sa uctievanie Slnka, Mesiaca, hviezd a ročných období spája s epickou básňou veľkého kráľa-bojovníka, ktorý kedysi vládol v severovýchodnom Tibete.
Grunwedel a Potanin sa pokúsili dokázať, že legendu o Geserovi ovplyvnila legenda o Alexandrovi Veľkom, na východe taká populárna, že meno Geser nebolo nič iné ako tibetská verzia slova Kaiser-Caesar. Podľa môjho názoru je balada autochtónnym výtvorom kočovníkov zo Strednej Ázie a domnievam sa, že Dr. N. Poppé má pravdu, keď naznačuje, že väčšina balady sa narodila medzi kočovnými kmeňmi Tibetu. Historický základ legendy nás zavedie ďaleko späť, do minulosti obrovskej ríše nomádov Strednej Ázie. Epická báseň o Geserovi ospevuje činy kráľa Gesera, jeho udatnosť a obratnosť v mladosti a niekoľko jeho víťazných ťažení proti kráľovi Horovi a iným kočovným vodcom. Východotibetský zdroj epickej básne je znázornený v príbehu o jej pôvode. Príbeh sa pravdepodobne začal medzi lámami Žltej sekty, as ukazuje na istú dávku pohŕdania baladou. Zistilo sa, že balada o Geserovi nemá v sebe nič historické. Vytvoril ho slávny Tantrik Lama (ngag-pa), ktorý bol tiež veľkým bardom. Jedného dňa, vo chvíli inšpirácie, začal spievať a spievať celú baladu o Geserovi. Rodisko tejto tantriky bolo severovýchodne od Khamu a balada tam vznikla.
Nomádi Kham a Hora vnímajú baladu inak. Z ich pohľadu nejde o výtvor jedného barda, ktorý je najmä výplodom speváčkinej fantázie, ale ide o poetický opis dávnych vojen, ktoré sa viedli v minulosti. Podľa viacerých autorov a zbierky hrdinských piesní s názvom rGyal-drung žil kráľ Geser v ôsmom storočí. Podľa iných legiend bol kráľ Geser mocný kočovný bojovník, ktorý žil za vlády kráľa Srong-btsan-sgam-po a Kri-srong ldeu-btsan v krajine hraničiacej s Mongolskom a Čínou, na území začlenenom do modernej provincie Shanxi.
Siedme a ôsme storočie nášho letopočtu bolo obdobím veľkých nepokojov medzi tibetskými nomádmi a obdobím najväčších výbojov tibetského štátu za jeho hranicami. Vlastný výskum v tejto oblasti ma presvedčil, že jadro balady vzniklo v tomto období a zahŕňalo epizódy starých kmeňových epických básní siahajúcich až do staroveku, pravdepodobne predmongolského a predtibetského pôvodu. V dnešnej podobe je balada o Geserovi pravdepodobne z pomerne neskorého obdobia. Ide o starodávnu pamiatku poézie nomádov, ktorá vznikla tvorivým úsilím viacerých národností. Vo svojej súčasnej podobe je balada mimoriadne populárna v Mongolsku a dokonca aj medzi turkickými kmeňmi Strednej Ázie. Doktor N. Poppe hovorí, že mongolská verzia balady pochádza z južného Mongolska. Veľké množstvo tibetských mien v mongolskom texte podľa neho zrejme naznačuje, že mongolská verzia je prekladom z tibetského originálu. Mongolská verzia vyšla v Pekingu v roku 1716 za vlády Kang-siho a preložil ju I.J. Schmidt.
Za vlády Manchu Gesera bol pod menom Huang-ti vyhlásený za božského ochrancu dynastie. V Tibete boli všetky chrámy zasvätené Huang-ti a hovorí sa, že sú to lha-khangy Geser alebo chrámy Geser.
Ázijské múzeum Ruskej akadémie vied má tibetskú baladu o Geserovi v dvoch veľkých zväzkoch. Počas pobytu výpravy v kraji Hora som objavil baladu o Geserovi v šestnástich rukopisných zväzkoch - každá kapitola epickej básne je umiestnená v samostatnom zväzku.
V Tibete a Mongolsku sa epická báseň o Geserovi stále obohacuje o nové piesne a epizódy. K starému základu balady sa pridávajú nové epizódy a k obrazu Geser Khana sa pridávajú mesiášske myšlienky. Hovorí sa, že Geser sa opäť vráti na zem a povedie kmene proti mocnému nepriateľovi, ktorý povstane, aby založil kráľovstvo diabla.
Počas dlhého pobytu medzi khorskými nomádmi sa výprave podarilo zhromaždiť ďalšie údaje, ktoré jasne potvrdzujú dôležitý fakt, že nová kapitola viaczväzkovej epickej básne o Geserovi je takmer napísaná. V Mongolsku sa pripravuje nová kapitola o budúcich Geserových skutkoch. Tieto nové prírastky majú charakter prorockých piesní.
Slávny mongolský vedec Ts.Dzh. Jamsarano poukazuje na skutočnosť, že ústna verzia balád o Geserovi je oveľa širšia ako písomná verzia. Zdá sa, že kočovné kmene Mongolska a Tibetu, rozrušené akýmsi skrytým nepokojom, hľadajú inšpiráciu v dávnych tradíciách svojej minulosti. (str. 331-332)
Večer, keď mesiac vyšiel nad skaly, strážcovia spievali ságu o Geserovi a svoju pieseň sprevádzali tajomným tancom. „Dnes dorazil Geserov kôň, dnes vyjde slnko, lev bude kráčať po ľadovci,“ spievali Horpovci úryvok z piesne o Geserovej vojne proti vládcovi Hora. Ich prenikavé hlasy sa ozývali ďaleko v tichu noci. V pesničke o Geserovi nám prialo šťastie na ceste do ďalekej Indie. Ich pieseň náhle prerušil Kham-pa. "Nespievaj tak nahlas," povedal, "inak ťa Tibeťania v kláštore počujú a nahnevajú sa." Pieseň sa náhle skončila, publikum sa rozišlo a každý zamieril do svojho stanu. Ešte chvíľu sme sa zdržali a hovorili o mimoriadnej príťažlivosti, ktorú má Geserova pieseň pre týchto jednoducho zmýšľajúcich nomádov. (str. 349 – 350)
Na poludnie mi jeden Tibeťan priniesol kópiu Geserovho rukopisu (Geser-jiy drunga) a meč z jeho slávneho paláca. Geserov palác alebo Geser pho-tang, ako sa mu hovorí po tibetsky, sa nachádza neďaleko Jekunda. Stropné trámy v chráme sú vyrobené zo šablí, ktoré si Khampovia veľmi cenia. Počas čínskej vojny mnohé z nich ukradli vojaci. (str. 362)
|
Himaláje. Gesserov príbytok |
Tri meče. Kresby v kameni. Lahul |
História Strednej Ázie
zväzok 2, kap. "tibet"
Medzinárodné centrum Roerichovcov, Master-bank, M. 2007
V súvislosti s národmi dru-gu tibetské pramene neustále spomínajú meno kráľa Kesar-Gesara (Ge-sar), vodcu stredoázijských kočovných kmeňov, s ktorými sa Tibeťania museli v priebehu 6.-9. Meno kráľa Gesara je pevne zakorenené v legende o Padmasambhavovi. V „Knihe dekrétov Padmasambhavu“ (Padma „i bka-thang-yig) sa kráľ Gesar opakovane spomína ako vodca stredoázijských kmeňov nepriateľských voči Tibetu. Druhá kapitola (kha) tejto knihy hovorí o ťažení tibetských jednotiek v krajine Dru-gu, čo sa skončilo víťazstvom Tibeťanov a násilným presídlením niektorých z týchto dru-gu do oblasti Mon Na inom mieste v tej istej knihe (V, l. 13a) sa hovorí, že "Kráľ Gesar bol pre Tibet ako šialený kôň. S pomocou mágie bol Gesar porazený. Tibetská armáda v bojovej zostave porazila Gesara." Predtým (V, l. 6b) sa kráľ Gesar spomína medzi štyrmi vládcami svet: na východe pod súhvezdím Plejády (smin-droga) - pán múdrosti, čínsky cisár; na juhu pod súhvezdím Gandúza - pán náboženstiev, kráľ Indie; na západe pod Mesiacom ( zla ba) - kráľ bohatstva, perzský kráľ; na severe pod súhvezdím Ursa Major (sme-bdun) - kráľ hord, Gesar. Krajina Gesar sa spomína spolu s krajinami: Ga-za " i-yul ; pravdepodobne preklep namiesto A-za "i-yul), štetec- yul ("Bru-za" i-yul, Hunza-Nagar), Bhala-yul (Bha-la "i-yul, Balkh-Bactria), Shangshungi-yul (Zang-zung-gi-yul), Tagziggi-yul ( sTag-gzig-gi-yul, Irán) a Tohargi-yul (Tho-gar-gyi-yul, Tokhari-stan alebo tokharské kráľovstvo Kuchi vo Východnom Turkestane). Inde sa Gesar nazýva kráľom krajiny Phrom-khrom, pričom toto meno by sa možno malo spájať s „par-purum“ nápisu Koshotzaidam. Vyššie uvedené citáty potvrdzujú tibetskú tradíciu, podľa ktorej bol kráľ Gesar vodcom-chánom jedného zo stredoázijských turkických kmeňov na severovýchode Tibetu počas tibetského cisárskeho obdobia (storočia VI-IX). Je možné, že vyššie uvedené pasáže sú poetickým odrazom boja Tibetu s Tuyuyhunmi, ktorý sa skončil víťazstvom Tibetu v roku 663. Tibetský epos o Gesarovi, kráľovi Ling (gLing) je už čisto tibetským dielom, ale nepochybne vychádza z epických legiend stredoázijských nomádskych kmeňov a je produktom ľudového umenia mnohých národov a mnohých storočí. (str. 285)
S.N. Roerich
Sága o Geser Chánovi
Sága o Gesar Chánovi
1937 Olej na plátne. 138 x 122
Medzinárodné centrum-múzeum. N.K. Roerich. Moskva, Rusko.
Načítava ...